Odpovedal: Max Re: Autista? (číslo príspevku 136.562, zo dňa 04.06.2007. videné 635x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 136562: Ján, našiel som tiež nejaké materiály k autizmu, možno budú pre Vás zaujímavé. Príliš pozitívne to nie je, preto dúfam, že Váš vnuk má ľahšiu formu. CHARAKTERIZUJTE PERVAZÍVNE OCHORENIE + SYMPTÓMY AUTIZMU: - závažným a komplexným spôsobom poškodzujú psychický vývin takto postihnutých detí, najvýznamnejšou poruchou tejto kategórie je detský autizmus. Detský autizmus - autizmus je súhrny názov pre rôzne, často obtiažne diferencovateľné varianty obdobnej poruchy. Detský autizmus postihuje približne 3-5 detí z desať tisíc; býva častejší u chlapcov než u dievčat. príčinou ochorenia je organické poškodenie mozgu, jeho presná etiológia nie je známa. Nemožno však pochybovať o prevažne genetickom predurčení vzniku tejto choroby. Faktory vonkajšieho prostredia tu nehrajú podstatnú rolu; základné symptómy autizmu možno rozdeliť do dvoch skupín: negatívne symptómy, predstavujú nedostatok či chýbanie určitých štandartných prejavov, zhrňujú: poruchy socializácie, poruchy poznávacie (narušenie orientácie v prostredí), poruchy rozvoja reči (predovšetkým v oblasti ich komunikačnej funkcie); výkyvy v správaní, ktoré je možné radiť do kategórie tzv. pozitívnych symptómov (nadmerné alebo skreslené prejavy normálnych funkcií). Sú to odchýlky a nápadnosti v právaní, ktoré často pôsobia ako ďalšia prekážka prijateľnej socializácie. (autostimulácia, sebapoškodzujúce správanie). Niektoré odchýlky v správaní možno posudzovať ako sekundárny dôsledok autistickej poruchy PORUCHA SOCIALIZÁCIE U AUTISTOV - pre autistické deti je typická trvalá neschopnosť nadväzovať sociálne vzťahy, hlavne emocionálneho charakteru, autistické deti často nerozlišujú ľudské bytosti od neživých objektov, oboje má pre ne rovnaký význam, k obom sa správajú rovnakým spôsobom. Už od počiatku svojho vývinu nereagujú na bežné sociálne signály (očný kontakt, úsmev, emočné prejavy). Odmietajú sociálny kontakt, nedokážu naviazať citový vzťah. Nerozlišujú prejavu pozitívneho a negatívneho citu, naviac je im oboje ľahostajné až nepríjemné. Nie sú schopné empatie, nechápu pocity iných ľudí a najskôr si vôbec neuvedomujú, že niečo také existuje. Nechápu dôvody správania druhých ľudí. Neschopnosť socializácie sa prejavuje aj vo vzťahu k bežným požiadavkám. Autistické deti nerozumejú jednotlivej sociálnej situácie, nechápu jej zmysel, nediferencujú ani medzi rôznymi ľuďmi. Nechápu rozdiely medzi cudzími a blízkymi, medzi mužmi a ženami. Ich jediným rozlišovacím mechanizmom je pre ne rozdiel medzi obvyklým a novým. Pretože nedokážu naviazať dlhší vzťah s iným človekom, chýba im skúsenosť prežitku svojho vlastného významu pre druhého človeka. To znamená, že im chýbajú mnohé informácie, nevyhnutné pre rozvoj vzťahu k sebe samému, ktorý zahrňuje sebahodnotenie a sebaúctu. Autistické dieťa nie je schopné získať takú skúsenosť. Dochádza tu k poruche chápanie a k chýbaniu hodnotenia rozdielu medzi „ja“ a „ne ja“. Hranica vlastnej bytosti nie je jasná. Autistický jedinec nedokáže ani v neskoršom veku pochopiť špecifičnosť svojej vlastnej identity. Vlastné telo považuje za predmet na úrovni akéhokoľvek iného objektu a manipuluje s ním rovnako ako s čímkoľvek iným. Keďže mu chýba vedomie odlišnosti, špecifičnosti aj celistvosti vlastnej osobnosti, nastáva určitý problém i s ovládaním seba samého (správanie, obsahu vlastného vedomia)