Odpovedal: Júlia Re: psychológ v BA a neplodnosť (číslo príspevku 135.520, zo dňa 25.05.2007. videné 256x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 135520: Milá Dada, úplne chápem tvoje rozporuplné pocity vo vzťahu adopcia alebo neustála nádej na vlastné dieťatko aj keď prostredníctvom umelého oplodnenia. Prežívam niečo podobné. Neodmietam adopciu, pripravujem sa na ňu psychicky, ťiež sa stále snažím vyrovnať sa s tým, že možno nikdy neporodím vlastné dieťatko, ale vyrovnať sa s niečim takým chce čas a človek si musí prejsť všetkými fázami pochybností, plačov, vnútorných myšlienok. Pokiaľ človek nie je s niečim takým vyrovnaný úplne, je to ťažké. To pochopí len človek, ktorý to prežíva, alebo prežil. Adoptované dieťatko by malo byť prijaté do rodiny úplne a bez výhrad a nie s pocitom, že ide o cudzie dieťa. To je môj názor. Nikto nemá právo ťa posudzovať ak máš strach ísť do adopcie. ja prežívam, ten strach tiež, ale to je trach z toho ako to všetko zvládnuť-a to nie som žiadna padavka. Najviac vedia radiť ľudia, ktorí týmto nikdy nemuseli prejsť.Dada chcem sa spýtať nebola si to ty čo si mi odpisovala na príspevok Kedy znova na IVF-kvôli reprodukčnej imunológii? Ja mám 36 rokov, bola som 3x na kompletnom IVF s odberom a 4x na KET, liečim sa 10 rokov-neúspešne a až teraz si pripúšťam myšlienku, že sa mi to možno nikdy nepodarí. Mimochodom mám fantastického manžela, ani jemu nie je ľahko. Čo máš ty za sebou-myslím v liečbe. Hlavne buď silná. Reakcie na príspevok: Re: psychológ v BA a neplodnosť (309x, dada, zo dňa 2007-05-25)