Autor otázky: Kika
precitlivený močový mechúr
(číslo príspevku 13.530, zo dňa 26.11.2002. videné 1077x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 13530:
Píšem Vám, lebo už neviem, na koho sa mám obrátiť. Mám 22 rokov a už asi 8 rokov
problémy s mechúrom. Začala som to riešiť len pred 2 rokmi, keď už bolesti v
podbruší boli príliš intenzívne a príliš často sa začali opakovať. Dovtedy ma
to vždy nejako prešlo. Nikdy som nemala väčšie zdravotné problémy. Bolesti v
podbruší prišli vždy náhle, boli veľmi ostré, vystreľovali dolu k mechúru, do
bokov, do krížov. Vačšinou som nevedela byť vo vzpriamenej polohe. Chodila som
často na malú potrebu, pri močení ma štípalo a pálilo. Pri kultivácii moča mi
v ňom našli staph. epidermidisa, neskôr aj aureus. Nasadili mi antibiotiká a
chvíľu bolo dobre. O necelý mesiac začalo všetko odznova. Za 6 mesiacov som
vybrala všetky možné druhy antibiotík od Biseptol cez Nolicin až po Duracef.
Skončila som v nemocnici, kam som nastúpila so zvýšenými teplotami 37,2 a
silnými kŕčmi v podbruší. Liečili ma infúziami, ktoré som moc nezvládala, lebo
aj keď som sa tesne pred jej podaním vymočila, po stečení 1/3 som musela utekať
znova a mala som pri močení silné bolesti, po ňom ešte väčšie. Všetky
vyšetrenia však boli negatívne, v norme a uzavreli to po 2 týždňoch ako
precitlivený močový mechúr. Postoj lekárov ku mne bol o ničom - počas celého
pobytu som mala pocit, že si myslia, že si to len namýšľam a zveličujem.
Poslali ma domov s kvapkami Algifen. Urológ tiež nič nenašiel, robili mi
ultrazvuk obličiek, podbrušia, cievkovanie - nič. Odvtedy sú bolesti už oveľa
menšie, nič sa však nezmenilo. Vždy ma to "chytí", behám potom na WC, v mechúri
mám však toho máličko, ostro ma pri močení štípe a páli, bolia ma kríže.
Po 1-2 týždňoch to prejde. K doktorke už nechodím, cítim sa ako hypochonder.
Pred cca 4 mesiacmi som bola u urológa, robili aj kultiváciu a zase nič. Všetko
bolo v norme. Mala som tam nejaké baktérie, ale máličko. Vraj nemohli
spôsobovať moje ťažkosti. Som z toho dosť nešťastná. K doktorke sa už bojím ísť.
Vždy sa bojím negatívnych výsledkov. Liečim sa sama - pijem čaj z prasličky
roľnej a robím si sedavé kúpele v myšom chvostíku, ktoré jediné mi celkom
dobre pomáhajú. Gynekológ mi ich však neodporúča. Ale čo mám robiť? Je to
hrozné. Musím však poznamenať, že bolesti s príchodom jesene odznievajú a v
zime nemám žiadne obtiaže. S príchodom jari však všetko začne odznova a celé
leto to trvá. Najhoršie je to ostré štípanie a to časté nutkanie, niekedy
každých 10 minút. V takýchto chvíľach si sadnem do toho kúpeľa a trošku sa mi
to ukľudní, po cca 7 dňoch začne odznievať. Mám však takto prežiť celý svoj
život?A keď budem tehotná? Obávam sa aj vážnejších následkov. Inak,do karty mi v nemocnici pred 2 rokmi napísali niečo ako: cystitis recidiv... Nedali mi
žiadne inštrukcie čo mám robiť ďalej.
Pracujem v kancelárii, takže nie som v chlade. Ako som už písala, teraz už
obtiaže nemám, ale už teraz sa obávam príchodu marca, apríla, lebo viem, že
zase všetko moje trápenie začne odznova.
Chcem to nejako riešiť, ale neviem ako. Poraďte mi, prosím Vás. Ďakujem.