Autor otázky: July
|
Kamaráti, depresie...
(číslo príspevku 135.148,
zo dňa 22.05.2007.
videné 394x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 135148:
Ahojte, mám problém a začínam mať pocit že to prestávam zvládať preto Vás chcem poprosiť o radu kto môže..Som sama vo velkom meste na skole, kdesom prisla bez kamaratov, priatela či známych..išla som sem s tým že som sa aj tešila ale už dávno ľutujem svoje rozhodnutie, som dosť ďaleko od svojich kamarátov ktorí študuju inde a aj priateľa ktorý rovnako..problém je , že som tu neni šťastná, chodím domov každé dva-tri týždne a aj keď som doma tak sa už necítim dobre lebo premýšlam čo je teraz tam a či ma už úplne nevylúčia.Nenašla som si tu svoju spriaznenú dušu ktorá by tu bola len taká pre mňa, njlepšiu kamarátku ktorá pochopí čo tu niekedy psychicky prežívam.. Mám dosť veľa známych ale mám pocit že sa im nedá veriť, teda už som to zistila že sa nedá... Sú tu asi dvaja-traja ľudia s ktorími som si nesadla...spočiatku sme boli kamarátky ale potom asi prišli na to že im nevyhovujem ony maju tžrochu iný štýl zábavy života a pod. a začali ma jedného dna odstrkovať,ignorovať, ohovárať..vtedy som to tu znenávidela..potom som si našla nové kamošky ktoré sú celkom fajn, len sú po párikoch takže vždy som len ta tretia ktorá je niekedyy už navyše...Navyše pred nedávnom sa tieto moje kamošky začali kamarátiť s tými babami s ktorými si tak nerozumiem a to aj napriek tomu že parkrat ked sme sa tak rozpravali, tak sme sa rozprával aj o nich ako sa ku mne správali, čo mi urobili a pod. Navyše som párkrát zistila že mi klamali kde boli keď som sa ich spýtala a niečo si vymysleli len aby nemuseli priznať že s nimi... Viem že nemôžem nikomu zakázať sa s niekym baviť ale prišlo mi nečakané a neviem ako sa mám k tomu postaviť lebo vždy ked viem že sú spolu tak mám divný poct a trápim sa lebo neviem o čom sa bavia či sa nepridali aj ony k ním a neohovárajú ma.. to by ma už úplne sklamalo... :( správajú sa ku mne rovnako ako predtým, len keď sú s nimi vonku povedzme a vrátia sa tak sú také divné nejaké a atmosféra by sa dala krájať... potom čo si má o tom človek mysleť...potrebujem sa naučiť byť flegmatik, prestať si robiť hlavu z toho kto o mne čo hovorí, kto si o mne čo myslí a nie ako teraz keď sa pre takéto veci nedokážem pomaly na nič sústrediť čo sa pre všetko trápim a už ma to unavuje a ničí:( už chcem mať u riti ludí, nech si každý robí čo chce, ja som priateľský typ človeka čo v každom vidí asi len to dobre hneď a snaží sa pomoct vzdy ked moze ale neoplatí sa to... Žial som aj taký typ pre ktorý sú kamaráti veľmi dôležití... poprosím Vás o radu :(
|
|
|