Odpovedal: xanti_pa
Re: čo mám spravit?
(číslo príspevku 134.963, zo dňa 21.05.2007. videné 182x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 134963:
zyves,
tu boli dobré postrehy od pár ľudí. Tá pani nie je bezvládna, nie je bezmocná len sa opustila už pred 15-timi rokmi ako píše. To jej neprospelo a ani ta sebaľútosť tiež nie. Toto je už na psychologa alebo psychiatra, lebo to odpadávanie sa mi vidí , že je zo psychiky. A pokiaľ sa sama nepozbiera a nezačne žiť, tak iný za ňu žiť nemôžu. Môj otec mal cukrovku, prišiel o nohu, mal kopec iných problémov a bral nie 7 liekov ( šak ja beriem denne 10 tabliet ) ale bral lieky na hrste, a predsa dokázal i pracovať i doma pomáhať a dávali sme mu pocit, že je užitočný. A bol užitočný a veľmi, no to si človek až po smrti milovaného človeka uvedomí.
Tu treba len návštevu psychologa alebo psychiatra a pomaly sa dostať nazad do života nájsť radosť, trebárs aj z vnúčatka. Je vonku pekne čo bráni babičke vziať bábo do kočíka a ísť sa aj s dcérou poprechádzať? Ved kočík pomôže pri držaní sa na nohách, viem to známy bez nohy tak vnúča kočíkoval a pritom bez barly sa nepohol z miesta ale kočík mu nahradil barlu.
Len tu ide o chcenie a hlavne treba sa prestať ľutovať.
S pozdravom