Odpovedal:
Zdenka
|
Re: čo mám spravit?
(číslo príspevku 134.923,
zo dňa 21.05.2007.
videné 398x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 134923:
zyves, ale i zuzu...co si predstavujete pod pojmom "dcery by sa mali o vas starat, jak sa patri" ? znamena to, ze by mali nechat matku lezat na posteli all day a nenechali by ju nic urobit ? skusme sa na to pozriet z druhej strany...ak by aj take obetave boli, mamkine zle stavy asi i tak nezmiznu a ona tam bude bezcielne cely den, tyzden, mesiac... lezat a premyslat nad svojim osudom este viac...toto nie je podla mna problem, ktory vierka opisuje...
vierkin problem je o niecom inom...osud jej nadelil zdravotne problemy, ktore jej znemoznuju stat sa tym najdolezitejsim..."nezavislym slobodnym clovekom"...uz toto je velmi zdrcujuce, nieto, ked blizky clovek - manzel - vam to dokonca vyhadzuje na oci, pretoze kdesi v jeho vnutri tkvie akysi ukrivdeny pocit, ze by to mohlo byt aj inac...a zivi v sebe takuto predstavu a tuzbu, neochotny prijat fakty...ako ked chcete vystupit z autobusu a pred vami vystupuje stara babicka, velmi velmi pomalym tempom, pretoze pre jej nohy su tie 3 schodiky velka prekazka...a vy sa ponahlate a v duchu preklinate tu starenu a hromzite na vsetkych starcov sveta, preco radsej nesedia doma...
v skutocnosti by sme si ale mali uvedomit, kolke stastie mame, ze este nie sme na mieste tej babicky (a aj to len docasne)...
a zyves...teraz odbocim a nesmerujem tieto nasledujuce slova vierke, ide mi o vseobecny pohlad...odkial vies, ze zivot je AJ TAK krasny ? vies, ze mnoho mnoho ludi sa budi iba preto, lebo musi ? zivot je krasny iba vtedy, ak mame v zivote cloveka, ktory ta bez vycitiek miluje aj ked ho to stoji iste sebazapretie...inak ziadna bolest v zivote nema zmysel...zivot za kazdu cenu su nase idealisticke predstavy z cervenej kniznici...realita je uplne ina...
Vierka, tym naozaj nechcem povedat, ze tvoj zivot nema zmysel...nech akokolvek "podivne" (pre tych stastnejsich urcite vyznievaju nepochopitelne) vyzneli moje predchadzajuce slova...sama zvadzam vo svojom zivote velky urputny boj a pochopila som asi toto...to, co je pre mnohych samozrejmost, je pre niekoho nemozne a nedosazitelne...zmysel zivota nejestvuje, zmysel si vytvarame...a je omnoho tazsie si zmysel zivota vytvorit pre cloveka s velmi obmedzenymi moznostami...ale zivot je aj o tom, ze sa veci neustale menia a tvoj osud sa moze zmenit...mas dcery a to je niekedy to najviac...dnes ta nemozu velmi podporit, kedze same hladaju svoj smer...ale ony ho najdu...hladaj zmysel v dcerach a vnucati, pokuste sa byt s dcerami si podporou...vzajomne si byt butlavymi vrbami...raz predsa isto aj tvoja slobodna mamina stretne muza, ktory sa o obe s laskou postara, po case nastupi do prace a situacia sa zlepsi...
Vierka...najdolezitejsie je pochopenie a laska...skus ju hladat v dcerach...potom vela veci plynie celkom inym, lahsim, sposobom...
|
|
|