Autor otázky: Vlasta
Nekonečná depresia
(číslo príspevku 13.452, zo dňa 22.11.2002. videné 392x)
ODPOVEDAŤ
 

Text príspevku číslo 13452:
Liečim sa už 5 rokov ako schizoidna osobnost. Prekonala som jeden atak psychozy, ktorý ma zmenil. Mám pocity viny a neviem sa radovať. Izolujem sa od ľudí a ľudia odo mňa. Celý čas navštevujem psychologičku v rámci individuálnej terapie, ktorá je viac analytická. Náš vzťah je dobrý, empatický. Ale vzťahy s ostatnými ľudmí sú pre mňa neuspokojivé. Nedokážem sa správať srdečne. Je reálne, že sa to zmení? Myslím, že by mi pomohlo, keby som sa tak poriadne vyplakala, to som predtým vedela, po chorobe už nie. Pomohla by mi iná terapia, povedzme menej empatická? Beriem lieky: Risperdal, Seroxat a depotne Fluanxol. Mám 30 rokov. Vlasta.