Autor otázky: Veronika
kamaráti
(číslo príspevku 133.955, zo dňa 11.05.2007. videné 420x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 133955:
Dobrý den, chcem Vas poprosit o radu pre dievcinu, ktorej sa snazim vsemozne pomoct, poradit, no mam pocit, ze kazda dobre mienená rada vyjde nazmar.Ide o dievca, kt.bolo na strednej skole oblubené a malo vo svojom okoli kopec kamaratov,kt. ju mali radi a ona sa s nimi citila dobre. Po skonceni odisla studovat na VS do iného mesta s tým, ze sa tesila na nový internatny zivot. Podotykam, ze jej chlapec studuje v inom meste a vidia sa kvôli vzdialenosti len raz za 3 tyz,mozno mesiac + mailova a telefonicka komunikacia.Skola jej problem nerobi, bavi ju, no ona lutuje kazduckú chvilu kedy sa pre toto mesto rozhodla (nie kvôli studiu ale kvoli tomu, ze jej chyba spravna partia ludi, kde by sa citila dobre a s kt. by si rozumela tak ako kedysi s tou starou partiou). Neviem posúdit co robi zle a ci,ale je nestastná z toho, ze si este nenasla za ten rok svoju spriaznenú dusu, kamaratku, ci kamarátky. Iniciativu aj vyvinula, ale ukazalo sa, ze z vacsieho poctu dievcat sa vzdy spravili skupinky, do kt. nakoniec uplne nezapadla, resp, sa doslovne poparili, kde ona vzdy vychadza ako ta tretia. Je mi jej luto a neviem ako jej mam pomoct ako sa lepsie zaradit do kolektívu. Tvrdi, ze snahu ma, ze tomu sama nerozumie, pretoze jeden den je fajn a dalsi ju ignorujú. Mam pocit ze uz si niektoré veci mozno aj zosobnuje a aj vtedy,ked sa o nej nebavia v zlom, tak to tak pocituje. Neviem, ci som vystihla pointu, je kopec detailov,kt. neuvádzam,ale pravdou je, ze uz mi dochádzajú rady a bojim sa, aby neskoncila na psychiatrii, kedze sa mi zda, ze priatelstvu pripisuje az prilis velkú vahu.Poprosim aj o radu psychologa ci psychiatra. Dakujem.