Odpovedal: Miloš Re: Padám na dno (číslo príspevku 13.235, zo dňa 14.11.2002. videné 275x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 13235: Dagmar veľmi pekne vystihla podstatu partnerského spolunažívania: "cim viac sa na neho upinate, tym viac sa on bude snazit vzdialit, zbavit sa vas. Kto uz len ma rad lepidlo...?". To je práve to, čoho sa my muži najviac bojíme. Najväčšia hrozba je práve riziko, že sa určitej ženy nezbavíme, a že sa na nás nasaje ako kliešť. Nič nie je horšie, ako keď žena nie je samostatná a jej hlavnou činnosťou (náplňou práce) je "čakanie kedy príde partner z práce". Asi to tak zariadila príroda, ale zdá sa mi, že my muži vieme inštinktívne vytušiť, ktorá žena je "lepivý typ" - asi to z nej nejako vyžaruje, a od tých sa snažíme držať čo najďalej. Potom práve najkrajšie ženy si často nevedia nájsť partnerov, a menej pekné si môžu vyberať. Muž je predurčený na to, aby ženu naháňal, dobýjal. Tak je to od praveku. To znamená, že čím viacej sa žena bude od muža vzďaľovať, tým viacej bude po nej túžiť. A naopak: ak pasívna a nesamostatná žena - tzv. uplakaná chudera - naháňa muža, ten zmobilizuje všetky sily a utečie. Často to platí vo vzťahu aj naopak (príliž sa naviaže muž). Preto si tiež myslím, že malo by to byť asi tak, ako radí Dagmar: vlastný okruh priateľov, koníčky, športy - najmä endorfínové (mimochodom aký je to šport Tae-bo?).