Odpovedal:
Marta
|
Re: Nechat si babo alebo ???
(číslo príspevku 132.160,
zo dňa 25.04.2007.
videné 396x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 132160:
Bože Katarína, keď čítam tie Tvoje rady, tak Ty si asi zatiaľ bezdetná...., alebo možno máš nechcené dieťa /aj keď nechápem, ako normálna žena môže niekedy hovoriť o nechcenom dieťati-veď je to vlastne ona sama, z jej tela, o srdci ani nehovorím/.
Tak s potratom sa nič zlé podľa Teba nestane. Ja nie som veriaci občan, ale bála by som sa také niečo vypustiť z úst...To myslíš - nič zlé by sa predsa nestalo, keby práve Teba Tvoja matka neporodila a rozhodla sa ináč. Preto, že to neurobila, si tu a určite aj za to ju ľúbiš. Jasné, s dieťatkom prídu veľké starosti, ale aj neskutočne krásne veci, ktoré nijako inak nezažiješ, nech by si aj prežila raj na zemi. Aj keď prídu v živote pre niekoho neriešiteľné veci, tie veci vedia práve matky zvládnuť takpovediac ľavou zadnou, život s dieťaťom im dáva tú silu. Z vlastných skúseností viem /dieťa som plánovala tiež neskoršie - odhodlala som sa naň v 32 rokoch/, že život bez dieťaťa je len maximálne pohodlný, ale nič viac. Ľutujem matky, ktoré sa o to chcú z akýchkoľvek dôvodov ochudobniť, vždy je sto dôvodov proti, ale určite je tisíc dôvodov za.
A prečo by tehotná žena nemohla mať výčitky,práve to Tvoje odľahčené bezvýčitkové myslenie ju môže priviesť k nesprávnemu rozhodnutiu. Ja som prvé dieťa rodila v 32 rokoch, podľa všetkých lekárov to bol najvyšší čas a ja som to fyzicky tak aj cítila, mala som dosť problémov.
Ak sa na materstvo necíti, tak nech sa toho zbaví - to je tak sprosté, ako keď ja poviem, ak sa na materstvo necíti, nech sa nikdy nemiluje. Prosté-sprosté. Žiadna prvorodička nevie, čo ju čaká, má z toho všetkého strach a nesmierne obavy, čo bude ako bude, ale to patrí k tomu, keby sme všetky hneď zbabelo utekali pred miliónmi pochybností, a cítim sa na to, necítim sa na to, tak by nerodil nik - aj zásluhou podobných rád, aké dávaš Ty a ľudia Tebe rovnakého zmýšlania. A Tvoje rady bezdetným párom - je to taktiež len hrubý cynizmus.
Ak môžem, Ingrid radím len jedno, škola a všetko ostatné počká dovtedy, keď bude ona chcieť, ale je naivné si myslieť, v 32 rokoch, ak teda vôbec chce rodinu, že dieťa príde a musí prísť vtedy, keď to bude ona chcieť. Také sebavedomé plánovanie vlastného života by sa v prípade materstva mohlo kruto vypomstiť.
|
|
|