Odpovedal: ala
Re: Lenivosť - čo s ňou?
(číslo príspevku 131.421, zo dňa 20.04.2007. videné 335x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 131421:
maji ahoj! ja mám úžasné dieťa, len ťažko unaviteľné. všetci mi závidia ako ona vie krásne zaspinkať. ona si ľažká do postieľky zavre oči ani nepípne a spí. vieš ona ani neplakáva. niekedy nervačí keď nemôže sťahovať kvetiny, alebo strkať ruky do zástrčky... lenže problém je v tom, že ona sa musí úplne unaviť do vyčerpania a potom zaspí sama krásne. keď ju položím do postieľky a začne si sadať tak viem, že najbližšiu hodinu nezaspí. mám taký dojem, že dobieha zameškané. doteraz nelozí a to už robí prvé kroky sama!!! doteraz si nevedela sadnúť sama takže asi to chce všetko naraz a ako ju tam nechám, aby si robila čo chce, tak ona nebude plakať ani skákať ani trucovať. ona tam bude cvičiť gymnastiku, omotávať plienku okolo postieľky... a preberie sa ešte viac a keď my už chceme spať tak ona tam brboce vyhadzuje dudel a podobne. a keď sa tak rozšantí tak nezaspí... potom by ráno spala do 10 vieš, potom ju nasilu budíme aspon o 8 a myslíme si, že hurá bude cez obed unavená a predstav si neni. spí pol hodinu. a neviem ako jej to vysvetliť, že spí sa večer a v noci a nie doobeda. robí to od narodenia, že proste skôr ako o pol desiatej zaspí málokedy.
ona s nami nezaspáva ale keď vidím, že ešte nie je jej čase radšej ju ešte nechám behať v bežke kým vládzem byť hore, lebo mnohokrát sa mi stalo, že som ju nechala v postieľke a únava na ňu neprišla a ja sa s ňou bláznila ešte o štvrť na 12 aby potom zaspala...
a vo veľkej posteli s nami spala asi tri krát, keď mala strašné soplíky a nemohla preto dýchať a bola veľmi uplakaná, tak sme ju tíšili. prešli sople a sama sa vypýtala do svojej postieľky. všetky tie teórie o nechaní ju tak som už vyskúšala a nezaberá. a to musíme celý deň byť pri nej, lebo nechce loziť a nemôžeme ju nechať položenú na zemi, lebo keď sa postaví padá na hlavu ako lata, kvôli tomu nelozeniu je hrozne neohybná. predvčerom mala hrču cez pol čela a ja mám strach aby si neublížila. tak mi drž palce a ja verím tomu, že moje druhé dieťa nebude taký šinter. asi je to preto, že keď som bola tehotná chodila som do posledného dňa do školy aj do roboty, do 12 v škole a o 17 v pôrodnici...asi toľko. stále som niečo robila, behala so psom, chodila na výlety, a trpela nespavosťou - denne 6-7 hodín spánku čo bolo oproti iným tehuľkám spavkám strašne málo... keď budem znova tehotná budem piť medovkový čaj a sedieť s vyloženými nohami. mimochodom ďakujem za povzbudenie.