Odpovedal: jarmila Re: Zlostné dieťa (číslo príspevku 131.122, zo dňa 18.04.2007. videné 272x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 131122: Jarka tento problém sa mi zdá vážnejší než na prvý pohľad vyzerá. Moja dcéra vo veku cca 8 - 9 rokov bola tiež zlostná, vlastne asi už od 6-tich, ale kulminovalo to okolo 9.roku. Trvalo dlho, než sme spolu ako tak rozlúskali problémy. Vidím v tom nasledovné momenty na zamyslenie: 1. Nenávidí školu aj učiteľku. Veľmi závažný problém sám o sebe, treba zistiť, kde začal, kedy, či ide len o jednu učiteľku, aké iné problémy má v škole. 2. Je to môj tretí syn. ... Starší synovia nie sú takí...A čo takto porovnávanie v čase krízy, nedávaš mu za vzor starších bratov, akí boli oni, a pod.? U nás dcéra neuveriteľne žiarlila a ešte aj žiarli na brata, ktorý má o 10 rokov viac. Pritom racionálne nemá dôvod, dráždi ju, že s ním sa rozprávame "inak". Je už predsa dospelý... 3. Veta: Ja už nekričím, už kričí len on po mne.. To, že niekedy dávnejšie si problémy riešila aj krikom, on veľmi rýchlo zneužil a "iba" používa metódy, ktoré odkukal... a to ťa naozaj nekritizujem, všetkým týmto som prešla, len to vyzdvihujem ako jeden z prioritných bodov. Mám otázku: Kde je otecko a ako to vidí on? U nás aj tento moment spôsoboval neuveriteľné problémy, pretože dcéra videla dva prístupy k nej, a zneužívala oteckovu nielenže tolerantnosť, ale nekritické "kupovanie si" dieťaťa, len aby.. ale to necháme tak. Veľmi rada by som ti postupne, po troške dávala keď už nie rady, tak aspoň k dispozícii to, čo u nás zabralo. Možno niečo z toho by sa osvedčilo aj u vás. Podotýkam že dcéra má teraz 12, už sa hlási puberta, a veľa vecí máme našťastie už zvládnutých.