Odpovedal: Janka Re: Načo mi je manželstvo? (číslo príspevku 130.799, zo dňa 15.04.2007. videné 395x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 130799: Dobry den, zatial dakujem za nazory. Rozmyslala som nad tym a aj som si spytovala svedomie. Lenze v tom to je, ze ja som si svoje svedomie spytovala neustale, ale ostavala som s pocitom, ze sa nikdy nedockam ziadnych zmien, ze moja trpezlivost a obete - z mojej strany, tak som to citila, ma nedovedu nikam, len k frustracii. Mam pocit, ze manzel ma takmer nikdy nepocuval. Na moje tuzby ohladom dovolenky alebo cestovania - kedze sme mali skoro deti a nic sme nevideli, odpovedal tak, ze na to nemame. Ale do inych veci investovat vedel, hoci tvrdi, ze to robil pre nas - nasu rodinu. On rozhodoval ako rozdelit peniaze - ich aj vacsinou sam zarabal, a neskor uz to bolo tak, ze mi ani nepovedal, ako sa rozhodol, len ze uz nemame, lebo ich posunul niekde inde. A my sa pomaly prehupneme z mladeho veku do stredneho a zo stredneho dalej, skratka uz nie sme mladi a ja velmi tuzim sem-tam niekam ist. A on stale hovori, ze nemame peniaze - ale to tak nie je, nasli by sa, keby chcel - skratka na tomto setri, asi preto, ze dovolenka a zazitky nie su hmotne statky, podla mna to tak berie, hoci mi to nikdy takto otvorene nepriznal. Nechce sa mu nikam chodit, dokonca ani na prechadzky, teda tam, kde to fakt nic nestoji. Skratka sedime casto doma a on kazdy vecer popija. Ma smutne nalady, doslova pesimisticke. Hovori, ze sa obetoval ale ja tomu nerozumiem - nikdy som nechcela, aby sa obetoval tak, ze si nic neuzijeme. Lyze sme si kupili po dvadsiatich rokoch, lebo sme nikdy na ne nemali peniaze. A aj to len vdaka tomu, ze kamaratka co je na tom ovela horsie chodi lyzovat roky a bezne. Ludia chodia, aj na starych autach - aj na lyzovacky, aj k moru. My mame krasne byvanie a krasne auto, len sedime doma. A to, co sme boli, boli sme preto, lebo som si to vybojovala. Kdezeby vypocul moje tuzby, boli to hadky, ticha domacnost a udobrovanie a stale dokola, nez mi nieco slubil a konecne povedal, ze dobre. A ja vidim, ze cas uteka a kedy to potom bude? Kedy budeme mat peniaze na to, aby sme isli aspon kamaratku pozriet do Ameriky? Ked teraz nie? Kedy to bude? Hovori, ze Ameriku netuzi vidiet - napriklad. Ale ja by som aj inde isla. A ked by som chcela ist sama, tak to sa medzi nas dostava nedovera. Ziarlivost. Tak som nikde zatial bez neho nebola. Fakt nikde. Pred rokmi jedinykrat na sluzobnej ceste jednu noc. Ale on chodil. Z roboty, na chaty...ja som sedela vzdy doma s detmi. Velmi tuzim vidiet aspon co to zo sveta, okrem toho, ze sme boli parkrat pri mori v lete autom a raz lietadlom, tak som nevidela okrem Viedne nic. Aha a este k sviatku som si vybrala Londyn - poznavaci stvordnovy zajazd autobusom. No aj za to som vdacna. Mne sa vsetko pacilo, ale je mi to malo. Zda sa mi, ze ved zivot nie je len o zhrnani hmotnych statkov, o sedeni doma pri flaske, je o poznani. Ale on po tom netuzi, ma iny pohlad a ine zaujmy. Neviem sa vysporiadat napriklad s touto vecou. Mozno je to naozaj len rozdielnost hodnotoveho rebricka - nielen pokial ide o peniaze, ale aj tuzby ako take. Niekto po cestovani skratka netuzi. Mam kamaratku, ktora bola v Amerike rok, precestovala Europu a nema priatela. Ona tuzi po laske. A hovori, ze cestovanie uz ju nelaka. Da sa to pochopit. Lenze to je jedna z veci, ktorych sa ja musim vzdat, aby bol pokoj v rodine. Som egoisticka ja, alebo on?