Odpovedal: janka Re: srdiecko mojho priatela... (číslo príspevku 129.853, zo dňa 05.04.2007. videné 172x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 129853: Igor, vdaka za odpoved:-) Skusala som kompromisy, presne ako pises / dve hodiny spolu vonku a potom si rob co potrebujes. Nic. Vacsinou to dopada tak, ze aby mi spravil raddost, slubi mi, ze budeme robit to alebo ono. Lenze sadne k pocitacu... a ked sa ho pytam , kedy pojdeme trebars nieco hrat, povie, ze ked nieco dorobi na pocitaci, vraj to bude o polhodku... a ja cakam. Prejde polhodina a nic. Pytam sa / vraj este 10jminut. Pytam sa o dalsiu hodinu a stale nic. A takto to ide dalej. Z polhodiny su nakoniec 4hodiny a to uz nezvladam a idem spat. Niekedy sa mu to podari dodrzat (do 23.00 kazdy svoj program, potom si pozrieme film) ale vacsinou je to len par dni po hadke na tuto temu (resp. vymene nazorov) . A koniec. Ocividne tym trpi on, lebo stale mi chce robit radost, co sa mu nakoniec nepodari, lebo sa mu do ziadnej nepocitacovej aktivity nechce. Ja som potom sklamana a trpim tiez. mame spolocny byt (prenajaty). Ale nezijeme spolu, len vedla seba. Lubime sa, ale nase cesty idu len povedal seba. Nemame vela spolocnych zazitkov. Pomaly ma to prestava bavit. Napada ma len jedno - proste si budem robit svoj program (dlho som kamosov zanedbavala, lebo priatel stale slubuje, ze v ten a ten den pojdeme spolu do kina.... a tak nemam nikam ist...nechce byt doma sam atd) a on nech ma svoj. Mozno mu casom samemu dojde, ze mu chybam... ale to asi nie, vzhladom k tomu, ze spolu byvame a jemu len staci, ze som fyzicky v byte. Sme asi prilis moc odlisni.... :-(