Odpovedal: Ela
Re: neviem uz prezit
(číslo príspevku 128.963, zo dňa 29.03.2007. videné 229x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok
 

Text príspevku číslo 128963:
Ahoj Verony, tiez ma zaujal tvoj prispevok, staznost, smutok, zufalstvo. Ako lahko sa to hovori tym, ktori sa citia dobre a ako tazko naplna tym, ktori momentalne - mozno aj roky prezivaju peklo. Ale take momentalne zufalstva asi pozna kazdy, len si uz tazsie vieme predstavit, ake to je, ked to takto trva roky. Ja som tiez nieco podobne zazila a tiez sa mi to zdalo ako bludny kruh. Zanechalo to v mojom zivote - cize vo vztahoch s druhymi ludmi vela problemov a hlavne straty dostojnosti. Hlavne s tymto sa momentalne este borim. Ale zistujem, ze postupne, ak nestracas chut to prekonavat, tak to ide - a to aj bez vysvetlovania, alebo ospravedlnovania. Vsetko sa da postupne napravit, ako sa hovori, nikdy nie je neskoro - na nic. Ani v tvojom zivote urcite nie je neskoro na to, aby si prehodnotila svoj pohlad na seba a na svoje problemy. Mozno mas pocit, ze sa nemas na koho obratit, ze nemas nikoho takeho blizkeho, komu mozes doverovat. Ale ako si videla, tolko ludi ti odpovedalo. Ked som si toto zbadala, kolko odpovedi, utvrdilo ma to znova v nazore, ze vzdy sa najdu na svete - a teda aj v tvojom okoli ludia, ktorym nie je lahostajne to, ci je o jedneho cloveka menej alebo viac na tejto zemi. Ci to jedno srdiecko bije, alebo nie. Uz len preto by si to mohla skusit, je to take pekne. Vediet, ze nie si druhym lahostajna. I ked je to zlozitejsie v tom, ze nie kazdy vie pomoct. Bezne ludia dokazu vypocut problemy, ale potom, ked nevedia poradit a pomoct, hoci sa snazili z celeho srdca, ostavaju zufali zo svojej nemohucnosti, ze to nedokazali - pomoct niekomu, kto to potreboval. A preto potom nemaju inu moznost, ako sa stiahnut. To bol mozno ten pripad, co si spominala, ked niekto diagnostikoval tvoj problem ako cosi tzv. "hranicne"... Urcite sa ale da najst vychodisko, aj z tvojej situacie a z tvojich problemov. Lenze to nie je jednorazova zalezitost. To je dlhotrvajuca praca na sebe a hlavne dobre, teda spravne namierena vlastna energia - ktora ti teraz chyba. No nejaka ti urcite predsa len ostala a s nou mozes zacat narabat podla seba. Ja by som na zaver len svoju skusenost este pridala, ze najlepsie zo vsetkeho je aj tak cista hlava a ze teda lieky, ani alkohol dlhotrvajuco nic nezlepsia. Nemusia vzdy nutne zhorsit, lebo lieky aj alkohol sa nemusia stat navykom, z toho sa este da dostat, ale hlavne neriesia situaciu. Situaciu vyriesi tvoje uvedomenie - uvedomenie si svojej sily, ktoru urcite mas, lebo ma ju kazdy clovek, len nie kazdy s nou vie narabat. Nakoniec, co som sa ja tiez presvedcila, fakt pomaha - mne osobne, ak sa pomodlim. Moja susedka - taka dobra dusa, ktoru som stretla az v zavere svojej dlhej a narocnej cesty - kedy som sa nemohla zbavit depresii - mi raz povedala, ze vzdy ked sa prihovorim k bohu, tak on ma pocuje a ked su uz traja, ktori sa modlia, tak boh je s nimi. Tak nejako to je a to moze tiez velmi posilnit tvoju dusu. Utrapenu a smutnu. Drzim ti palce, aby si v sebe objavila tu silu a svoju energiu vedela nasmerovat spravnym smerom. Depresia ju totalne zoziera. Ja som uz nad nou zvitazila, lebo viem, kedy a akymi mechanizmami ma dokaze dostat. Tak sa mi niekedy stane, ze uz uz by som bola v tom, ale nakoniec to ostane na tom, ze v ten den sice stratim naladu a uz mam vsetky tie priznaky, ciastocne si prestanem verit, zacnem prilisne analyzovat a potom si poviem, ze dlabem na to, idem domov a ani nepijem, ani si nedam ziadne lieky a rano sa zobudim v pohode. Znova mam energiu a radost zo zivota. A k tomuto som sa tiez musela dlho dlho dopracovavat. Ako sa hovori, pomoz si sam, aj pan boh ti pomoze...na druhej strane, je vela ludi, ktorych mozes v zivote stretnut a pri ktorych sa ti uplne zohreje srdce, lebo zistis, kolko dobra este na svete ostalo. Aj pre teba. No kazdy ti to daruje takym sposobom, ako on dokaze. Niekto len tym, ze ti sem-tam zaklope na dvere a opyta sa ako sa mas. Nedokaze mozno pocuvat vsetko co ta trapi, ale chce vidiet tvoj usmev a odovzdat ti ten svoj. S pozdravom tvoja edusanova kamaratka Ela.