Odpovedal: Silvia Re: Pre ženy, ktorým sa to podarilo (číslo príspevku 12.844, zo dňa 30.10.2002. videné 576x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 12844: Milá Klára. Máš pravdu, že povzbudenie je dosť dôležité najmä vtedy, ak sa ti nedarí otehotnieť. Poznám to z vlastnej skúsenosti. Keď som bola mladšia /21 r./, otehotnela som, len čo sme sa s partnerom rozhodli, že chceme bábo. Celé tehotenstvo bolo o.k., bezproblémov. Rôčky pomaly ubiehali, dcérka rástla a keď mala 5 rokov, rozhodli sme sa, že chceme znovu bábo. Lenže tento krát to už nešlo. Trvalo nám 2 roky, kým som otehotnela, hoci ani mne ani mužovi nenašli žiaden zdravotný dôvod, prečo sa nedarí... Veľmi som sa tešila, keď sa nám to podarilo. Netušila som ale, že to nie je koniec. Všetko vyzeralo o.k., až keď som v 16.týždni začala dosť intenzívne krvácať, stúpala mi teplota k 39,5 oC a samozrejme, že som skončila v nemocnici. Zistili mi, že plod má vývojovú chybu a musia mi vyvolať potrat. Následovali genetické vyšetrenia, kde povedali, že spadáme do bežného percenta náhodne vzniknutých mutácií a nie je dôvod na opakovanie sa pri ďaľšom tehotenstve. Čas postupne plynul, prešiel odporúčaný 1/2 rok "kľudu" a s manželom sme sa začali znova pokúšať. Prešlo 8 mesiacov a nič. Keďže som mala pocit tlačiacich sa biologických hodín, navštívili sme Centrum Asistovanej reprodukcie. Nasadili mi program na stimuláciu vajíčok /clostylbegyt, pregnyl/ na 3 mesiace /všetko pod kontrolou - návštevy, odbery, ultrazvuky,.../. Nič z toho však nepomohlo. Uzemnil ma po tých troch mesiacoch samotný doktor, keď mi na otázku: čo ďalej? povedal, že: nič, to je všetko. Vtedy sa vo mne niečo zlomilo a povedala som si, že dosť! Prišlo leto, s mužom a dcérou sme šli na dovolenku, pomaly som sa začala zmierovať s tým, že bábatko snáď uvidím už len ak od dcérky a asi po 4 mesiacoch, som zistila, že som tehotná. Je to čerstvé a teraz som v 8 týždni. Na jednej strane by som sa chcela strašne tešiť a "vykričať to do sveta" a na druhej strane mám veľký strach, a preto okrem manžela a doktora o tom nikto nevie. Bojím sa, že sa mi to všetko zopakuje, že znova zažijem všetko to sklamanie ako predtým. Chcela by som veriť, ale od vtedy som pochopila, že naozaj platí pravidlo: "človek mieni, život - príroda mení...". Neviem, snáď mi to tentokrát vyjde a úprimne prajem tiež všetkým ženám, ktoré sa snažia o bábatko VEĽA ŠŤASTIA a TRPEZLIVOSTI...