Odpovedal: Monika Re: Oplatí sa žiť? (číslo príspevku 127.472, zo dňa 15.03.2007. videné 277x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 127472: Úplne Ťa chápem, mala som také obdobie aj ja, trvalo dosť dlho. Dôležité je, že vieš pomenovať problém, a to, že si ideš dať predpísať aspoň lieky, je známkou, že to vyriešiť chceš. Ja som to tiež riešila psychiatričkou, nakoniec som lieky pojedla,o niekoľko hodín neskôr vyvrátila a dobrovoľne sa dala zavrieť na psychiatriu. Nepomohli mi lekári, ale mala som tam čas rozmýšľať a uvedomila som si, že sa musím naučiť čeliť problémom v bežnom živote a nie sa izolovať od ľudí. Tak som sa začala venovať kineziológii a neskôr silvovej metóde, čo mi pomohlo tak, že sa po niekoľkých rokoch stal zo mňa úplne iný človek. Tvoja anorexia pramení zo sebanenávisti, odmietavosti seba samej, máš extrémny strach a odopieraš si život. A depresie sú vlastne potlačený hnev. Možno máš pocit, že nemáš právo svoj hnev uvoľniť a cítiš beznádej. Keď si toto uvedomíš, možno bude pre Teba ľahšie začať niečo s tým robiť. Lieky Ti fakt moc nepomôžu, dostaneš sa do útlmu a ešte väčšej depresie. A keby aj zabrali, a Ty svoj postoj k sebe samej nezmeníš, vráti sa to. Je to nesmierne ťažké, ale prvá vec je, aby si sa naučila mať rada samu seba takú, aká si. Skús svoje - pre Teba nedostatky - zmeniť na zaujímavosť. Moja rada okrem iného je, nájdi si nejakého kineziológa, a podstúp toľko odblokovaní, koľko bude treba. Mne to zmenilo život od základov. A ver, oplatí sa žiť!