Odpovedal: Ela Re: Komunikácia s dcérou (číslo príspevku 127.018, zo dňa 12.03.2007. videné 196x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 127018: Ahoj Laura, až dnes som si prečítala tvoj príspevok, možno si ešte nájdeš moju odpoveď.To čo píšeš som prežívala aj ja pred dvomi rokmi.Manžel má dve deti z predchádzajúceho manželstva. Staršia 19-ročná nám robila podobné problémy. Začali sm spolu žiť, presťahovali sme sa do nového bytu a ona to nechcela prijať. Robila všetko preto aby ma jej otec znenávidel, sledovala ma, vymýšľala si neskutočné príbehy o mne, že chodím na potraty, že som k... a podobne.Nechcela s nami spoločne komunikovať, len s otcom a toho samozrejme citovo vydierala.Podporovala ju v tom stará mama a vyvrcholilo to tým, že ma fyzicky napadla. A potom sa to už muselo riešiť, už ma nemohla obchádzať. Nechcela s nami bývať, chcela ísť do starého bytu s tým, aby sme jej k tomu ešte platili 15000 mesačne na školu a živobytie. Naše rozhodnutie bolo takéto: Dostaneš byt, výživné 3000,- Sk a tých 15000,- Sk čo potrebuješ na živobytie si zarobíš sama, my ti môžme poskytnúť zadarmo ubytovanie a stravu u nás, ale keď sa ti to nepáči musíš si na to zarobiť sama. A teraz žije v byte s cudzími podnájomníkmi, ktorý jej tých 15000,- dajú. A teraz zisťuje, čo to všetko obnáša, pokazí sa šporák, vysávač, práčka, kúrenie, okná treba vymeniť. Je dospelá musí gazdovať sama. Bolo to jej dobrovolné rozodnutie. Nevideli sme ju už rok a pol a stále nechce komunikovať. O tomto, čo som ti napísala rozhodol jej otec, ja som mu mohla povedať, čo si myslím, ale on sa musel rozhodnúť, čo s tým urobí, ako to dorieši a niesť si za to aj zodpovednosť. A aj keby sa to mne nepáčilo, nič som s tým nemohla spraviť, jedine sa zbaliť a vypadnúť. Ale náš vzťah už bol pevný a naučili sme sa žiť, on sa naučil žiť s tým, že dcéra o neho zakopne, len v deň výplaty, viem, že ho to trápi. Ona musí prísť na to, čo všetko sa stalo, už sa k tomu spätne nevraciame, skôr sa pripravujeme kedy sa u nás zjaví vo dverách a bude sa tváriť, že sa nič nestalo. A hlavne sa snažíme o dieťatko.Skús aj ty prijať situáciu aká je, ty to nijako neovplyvníš, otec je zodpovedný za svoju dcéru.Nauč sa žiť s tým, že to nie je tvoja biologická dcéra a jedine ako jej môžeš pomôcť je byť vzorom. Ako žena a matka. Ona všetko pochopí možno o 5, možno o 15-15 rokov. Na tom nezáleží, kedy to bude. Čas beží a je ešte veľa krásnych vecí na svete, ktoré ťa čakajú. Možno aj dieťa. Ahoj Ela