Odpovedal: janulka
Re: slabé svalstvo
(číslo príspevku 126.631, zo dňa 08.03.2007. videné 786x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 126631:
no neviem, ci to bude to iste a nechcem nikoho strasit. mne tiez priblizne vo veku tvojej dcerky zistili slabe az ochabnute svalstvo. neurologicka ma vtedy vysetrila a diagnoza znela: Myopaticky syndrom. ak to ma aj tvoja dcerka (co dufam, ze nie), tak sa neboj, nebude to nic hrozne. zit bude moct dalej, vsetko bude ok. ibaze sa bude musiet zriect niekolkych druhov sportu (ako je gymnastika, beh...), lebo sa rychlo unavi. u mna to bolo tak, ze som zacala chodit ako normalne deti, ale potom som zrazu prestala a opat som sa po rehabilitaciach postavila na nohy az ako 4,5 rocna. ale odvtedy sa nic podobne nezopakovalo (zeby som nemohla chodit a tak...) a chodim normalne doteraz. ked som sa o tom s mojou mamou rozpravala, tak hovorila, ze ked som bola malicka (co si nepamatam velmi), tak ze som bola ako babika, slaba, jednostaj unavena a pod. podla toho, co citam o pripade tvojej dcerky moze ist o nieco podobne. ale blizsie by ti povedal len neurolog, lebo ak by aj mala tvoja dcerka Myopatiu, tak ono je to neurologicka choroba a presne urcit to moze len neurolog. bohuzial, na tuto chorobu neexistuju nijake lieky. moja neurologicka (ku ktorej vlastne chodim od toho zhruba 1 roka, mi skusala davat aj vitaminy, ale nic mi nezabralo. asi bude dost blby priklad, ktory uvediem, ale s touto chorobou to je ako napr. s rakovinou alebo AIDS. su to choroby, pri ktorych lieky neexistuju (aj ked myopatia nie je az taka vazna). len ti odporucam jedno: ty ani tvoja dcerka sa nevzdavajte a bojujte. lebo ak nebudete bojovat, moze sa stat, ze sa priebeh choroby skomplikuje. a este nieco: pocula som, ze v obdobi puberty sa moze choroba bud zlepsit alebo zhorsit (tak ako s cukrovkou - moze u deti v puberte vymiznut, resp. sa zmiernit, ale moze sa aj zhorsit). Este raz ti pisem, neviem, ci tvoja dcerka ma Myopatiu. ja len pisem vlastne o mne. ked som si precitala to, co si napisala, tak som si vlastne spomenula, ze to iste sa dialo aj so mnou. teraz mam 18 rokov (takmer 19) a zivot ide dalej. citim sa silnejsia nez ostatni telesne-postihnuti. ale silnejsia sa citim len preto, lebo som sa nikdy nevzdala a bojovala som dalej... prajem ti vela sil, ktore budete obidve potrebovat.