Autor otázky: a.
Nevďačná matka??
(číslo príspevku 126.478, zo dňa 07.03.2007. videné 914x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 126478:
Zdravím všetkých.Tento môj problém sa síce týka zdravia len nepriamo, ale dúfam,že si prečítam nejaké rady alebo názory.Stručne-som najmladšia zo štyroch dcér, matka ovdovela keď mala 40, ja som mala vtedy 7 a najstaršia 20, ona zostala už sama(čo by povedali ľudia, však?), o všetky sa postarala, nemala to ľahké, uznávam.Dnes ma však tak hrozne rozčúlila, že som prerevala celý večer kvôli pocitu jej nevďačnosti alebo čoho, neviem to pomenovať, som v ôsmom mesiaci teh., mám dosť problémov so sebou a toto som naozaj nečakala.Moja matka totiž to už možno aj zo pätnásť rokov nebola u lekára(nerátam zubára), desať určite.Už je na dôchodku, ale ani predtým toho veľa nenachodila po lekároch.A takmer stále jej niečo je, počnúc chrípkami a končiac reumou.Rieši to tak, že pýta lieky od nás-dcér alebo známych a vždy sa nájde niekto kto jej niečo dá,alebo si niečo kúpi v lekárni.Čo by zomierala, k lekárovi nepôjde, na to sme si už zvykli.Keďže bývam od nej cez pol republiky často jej telefonujem, vždy keď niečo potrebuje sa jej snažím čo najviac pomôcť, prípadne jej trepem potrebné veci odtiaľto,aby ona nemusela ísť do mesta pár km.Pravdupovediac, rozpráva sa so mnou najčastejšie a asi jej aj najviac pomáhame my s manželom, aj keď sestry bývajú neďaleko nej, ale akoby jej bolo najľahšie prijať pomoc od nás, alebo ja neviem, možno sa len častejšie pýtam čo potrebuje.A dnes sa sťažovala za reumu a pýtala odo mňa lieky(chvalabohu-klop klop ich zatiaľ nepotrebujem), že aby som jej doniesla keď prídem.A odkiaľ??? Toto ma tak rozčúlilo, že som jej povedala, nech si ide na vyšetrenie, že ja nič nemám, na to sa urazila, že aby som zabudla, že niečo chcela, bla bla, a keď som sa jej spýtala, že keď prídem na aute pre ňu či pôjde na vyšetrenie, tak odvrkla že určite nie, a jej bude najlepšie keď zomrie a podobne veci, absolútne som nechápala čo vlastne chce dosiahnuť, akurát som sa rozčúlila tak, že malá začala kopať ako o život, zrejme mi aj stúpol tlak a takto je to stále.Možno sa nad tým zasmejete, ale mňa to naozaj trápi, že na jednej strane jej človek vo všetkom vyhovie a na druhej strane je ešte najhorší.Keby som sa o ňu nezaujímala ako ostatné sestry, že sa neozvú aj mesiac a sú od nej pár km, tak nepoviem nič, že mi niečo vyčíta, ale toto!! Som z toho nešťastná a neviem ako to vyriešiť.Zviažeme ju a zavezieme k lekárovi? Pravdupovediac, ani nemám chuť ísť k nej na víkend, na ktorý som sa tešila dva mesiace a presne kvôli tomuto. Ináč je to skúsená sčítaná žena ktorá dokáže poradiť vo všetkom, len nechápem prečo nechce k lekárovi.Máte niekto podobné skúsenosti?? Mám sa pripraviť ešte na horšie veci?(starý človek ako malé dieťa??)Dnes mám fakt pocit že už ďalej nevládzem a že nemá význam o niečom ju presviedčať, len potom nechápem prečo sa sťažuje a prečo vo mne vyvoláva také hrozné výčitky svedomia, keď by som vlastne nijaké nemala mať.:-(( help!