Autor otázky: Olia
Spomienky na minulost a kazdodenne depresie
(číslo príspevku 125.580, zo dňa 28.02.2007. videné 413x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 125580:
prosim vas o radu .. mam 17 rokov, a mavam velke depresie .... v mladsom veku som nemala dobry zivot ... byvala som v zahranici, kde som sa aj narodila ... zila som tam 7 rokov a chodila tam do prvej triedy, a na Slovensku som nastupila do druhej triedy, no moj otec sa stal alkoholikom, a nasa rodina sa rozpadla, nasi sa teraz rozvadzaju .... znasam to celkom fajn, lebo uz za 2 roky by si kazdy zvykol .. pokial to súd vyriesi, môze byt neskoro ... moj otec je velmi agresivny ked sa opije ... sice byva velmi daleko, ale mam strach, ze nam ublizi, lebo sa velakrat vyhrazal, ze ma zabije .... lenze hlavny dôvod co ma trapi je, ze sa neviem na nic sústredit .. citim sa velmi nepotrebna na celom svete .... mam partnera uz rok aj 3 mesiace, no medzitym sme sa rozisli, lebo sme mali medzi sebou nezhody, no vratili sme sa k sebe, a nie je to ono ... velmi ma trapi, ze sa nemôzem pri nom na nic sústredit ... mam z niecoho strach, a ani sama neviem, z coho. Velmi ho lubim a nechcem stratit, no zda sa mi, ze on to tak neciti ... Pri pohlavnom styku sa velakrat stalo, ze som sa z nicoho nic rozplakala ... a potom ma to velmi mrzi. Proste to jednoducho poviem, prestanem mat chut, a zacnem mysliet na uplne ine veci, co sa stali a deju sa okolo mna ... budem mat 18 rokov za 5 mesiacov, no zda sa mi, ze sa niekedy citim na 10 rocne dievcatko, ktore nevie, co od zivota chce ... velaktňrat som si povedala, zeby mi asi pomohlo byt samej ... no nebolo to tak ... ked sme sa s partnerom rozisli, citila som sa velmi osamotena, a zacala som vyhladavat spolocnost, ktora nebola pre mna velmi vhodna .. zistila som to velmi skoro ... a doteraz na to myslim ... mam uplne super cloveka pri sebe, len mam niekedy pochybnosti, ci niekedy pri mne netrpi, ze sa tak k nemu spravam, som jednoducho odmerana, nervozna, a stale by som niekam chodila von, a bez neho ... jednoducho, prekazam sama sebe, a zym padom aj vsetci okolo mna mi prekazaju, ked je on so mnou ... prosim o radu, pretoze som velakrat chcela navstivit psychologa, ale nejako som na to ani nemala cas, a myslela som si, ze to prejde, a bude fajn, no mylila som sa .... neviem, co by som mala urobit, aby mi moj partner a moja rodina zacala verit vo vsetkom, lebo som toho dost napachala, ale nebolo to vsetko prave tak, ako som bola vykreslena u niektorych ludi. .. praveze to bolo vsetko inak .. len to ludia nafukli, ved vieme aki sp ludia ... tak len tolko .. ak mal niekto podobny problem, prosim o radu ... vdaka