Autor otázky: Príspevok do súťaže číslo 1810/01
Ako som prestal (a) fajčiť
(číslo príspevku 12.504, zo dňa 18.10.2002. videné 763x)
ODPOVEDAŤ
 

Text príspevku číslo 12504:
***Príbeh o odvykaní od fajčenia k článku Ako ne-fajčiť


Dobry den, pisem Vam svoj pribeh o tom, ako som prestala fajcit.

Mozem za to v podstate vdacit jednemu gynekologovi, ktory o tom
ale doteraz nevie. Fajcit som zacala v 17-ke, ako to vacsinou byva
zo zvedavosti. Vsetci kamaradi fajcili a ja som prirodzene
nemohla byt vynimkou. A tak sa to so mnou zacalo tahat a tahalo
sa celych 6 rokov a 2 mesiace. Vela krat som si povedala, ze
s tym prestanem, bolo to vsak silnejsie ako ja. Dva krat som
skusala prestat kvoli momentalnemu priatelovi, podarilo sa
najviac 5 dni. Vzdy ma ten priatel za kratko sklamal a ja som
si zase zapalila. Prestat kvoli sebe pre mna nebola dostatocna
motivacia, tak, ako pre asi vsetkych fajciarov, kym ich k tomu
nedonuti zdravotny stav. U mna to bolo trochu inak.
S pardnovymi bolestami v podbrusku som sa snazila zavolat svojej
gynekologicke, nikto to vsak nebral. Neskor som zavolala na
polikliniku a dozvedela sa ze ma dovolenku a surne pripady
zastupuje iny doktor. Na druhy den som sa rozhodla, ze som
surny pripad a sla za nim. Pociatocne vysledky vysetreni
a doktor, tvariaci sa z nich velmi nestastne sposobili, ze
som ziskala podozrenie, ze mam rakovinu vajecnika. Nasledovalo
par bezsennych dni a noci ked som sa hrozne bala o svoje
zdravie a nemohla sa dockat dalsich vysetreni, aby som konecne
zistila, na com skutocne som. Vycitala som si, ze to mam mozno
aj z fajcenia a vtedy som sa rozhodla, ze ked sa dozviem
vysledky, prestanem fajcit bez ohladu na to, ake budu.
Neskor som sa vysledky dozvedela a mala som len nejaky zapal,
v podstate som zistila, ze som sa bala uplne zbytocne, ze to
na rakovinu ani nevyzeralo. Ale slub som si dodrzala.
V istom zenskom casopise som sa docitala, ze pre zenu je
najlepsie prestat fajcit po menstruacii, tak som sa rozhodla,
ze to tak urobim. Tu, na Edusane som si tiez precitala rady
a kupila si Celaskon 500, Coenzym Q10 a multivitamin. Musela som
sa docasne prestat uplne stykat s kamoskami, ktore vsetky
fajcili a fajcia doteraz. Poslednu skatulku cigariet som si kupila
29. jula o 14:00. Bola som hrozne nervozna z toho, ze idem
prestat a tak som fajcila jednu od druhej. Poslednu cigaretu
som si zapalila druhy den nato o 8:16. Vsetky tieto udaje mam
zapisane a mam aj odlozenu poslednu krabicku. Prve dva dni som
zula nikotinove zuvacky, fyzicke abstaky teda velmi neboli, zato
som mala stale chut si zapalit. Na treti den som si povedala
stacilo a zuvacky som uz nezula. Nasledovalo dost zle
obdobie, ked som myslela na cigarety kade som chodila,
zavidela tym, ktorych som videla na ulici s cigaretou v ruke.
Utesovala som sa vsak tym, ze ked to prejde, uz bude dobre a
uz nikdy nebudem mat take problemy. Povedala som si, ze ak tymto
prejdem, uz nikdy nezoberem ziadnu cigaretu do ust, pretoze
uz viac takymto peklom prejst nechcem. Po asi dvoch tyzdnoch
sme s mamou moje nefajciarstvo oslavili zakuskami.
Na zaciatku som si to predstavovala strasne jednoducho,
myslela som, ze ked vydrzim tyzden, uz bude po vsetkom.
Z najhorsieho som sa dostala po mesiaci a potom to uz bolo
dobre a je stale lepsie. Uz som isla po ulici bez toho, aby
mi myslienky zabludili k cigarete. Dostala som sa vsak do
druhej zavislosti a to zavislosti od sladkeho. Kazdy den som si
kupovala velku cokoladu, nemohla som bez toho vydrzat.
Nadavala som si, ze aj tak nic neusetrim, ked neprefajcim, tak
prejem na cokolade. Mama mi pomohla a zacala mi robit
zdrave sladke - z medu. No neslo to lahko, ale nakoniec som sa
aj tejto zavislosti zbavila, teraz si uz ziadne sladkosti
nekupujem. Citim sa lepsie, konecne ma nebolia pluca ako predtym
obcas, ked som bola prefajcena. A co je dolezite, usetrim
peniaze. Ku dnesnemu dnu som na cigaretach usetrila cca 3240
korun. Zistila som, ze je to velmi prijemne nemusiet sa starat
o to, ci ked si kupim napr. pekne oblecenie zostane mi este
dost penazi na cigarety do dalsej vyplaty. Za tyzden aj daco
to budu 3 mesiace odkedy nefajcim a hoci este stale si nemozem
povedat nefajciarka, uz je to v pohode. Obcas este dostanem
chut si zapalit ked som moc nervozna alebo nahnevana, ale
to sa stava cim dalej tym zriedkavejsie. Dnes uz s urcitostou
viem povedat, ze to peklo mam navzdy za sebou. A hovori sa,
ze vsetko zle je na nieco dobre. Zistujem, ze je to skutocne
tak a ze ani moje fajciarstvo a nasledne oducanie nebolo
vynimkou. Odvtedy mam viac pevnej vole. Predtym bolo pre mna
nemyslitelne dat si kvoli zdraviu postny den, proste som to
nevydrzala cely den nejest. Dnes to vydrzim, pretoze viem,
ze oproti tomu, co som uz dokazala je to nic.