Autor otázky: Emil
Ako ďalej?
(číslo príspevku 124.623, zo dňa 19.02.2007. videné 576x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 124623:
Už sa ťahá druhý rok odvtedy, čo ma nechala priateľka. Boli sme spolu nejakých 8 r. Všetko bolo kedysi super, všetci závideli ako sa máme radi. Dokončila si vysokú školu, našla si dobrú prácu, ja som takisto lepšil svoj životný štýl, nakoľko ona bola z bohatšej rodiny. Jej rodičom skvor jej mame som nesedel. Vedel som to, lebo vraj chcela pre svoju dcéru niekoho lepšieho,titul atď... Ale nevadilo mi to pretože sme sa my dvaja mali radi a to bolo hlavné. Niekoľkokrát sme sa aj dosť pochytili ako každý, boli aj nejaké rozchody 2 týždne viac nie. No, čím ďalej tým viac sa to nejako rútilo, lebo sme sa hádavali čoraz častejšie. A ten posledný rok v podstate ten 8 r. to bolo najhoršie. A keďže som u nej už nemával tú nehu ako kedysi, porozumenie, aj láska už chýbala, stal sa z toho zvyk. A ja som spoznal v tom poslednom roku inú ženu, bola síce o 4 r. mladšia ako moja, ale bolo mi s ňou dobre, príjemne, mal som pri nej všetko to, čo mi tak chýbalo. Dokonca aj výzorovo bola krajšia aj dobrá. Párkrát sme sa aj prestali stretávať, lebo som jej nechcel ublížiť. Ona sa do mňa zamilovala, ja do nej takisto, ale nedokázal som sa odpútať od svojej, predsalen tam bolo veľa spoločne strávených rokov, ale nebol som v tom vzťahu spokojný. Táto nová žena vo mne vyvolala niečo, čo som nikdy nepocítil asi pri žiadnej bolo to zvláštne. No vždy keď sme sa prestali stretávať netrvalo to dlho a ozval som sa jej, hoci som jej nechcel ubližovať, lebo ona nikoho nemala. Pomaly som ju začal zoznamovať s kamarátmi, všetci ju obľúbili. No prišlo niečo, čo som nečakal, rozchod! Ale nie z mojej strany, ale z opačnej. Ranilo ma to ako ešte nikdy nič predtým. Bol som v koncoch, najhoršie je, že doteraz neviem prečo vlastne, vraj som ju obmedzoval. Chce si užívať a neviem, čo. Nejakú dobu pár mesiacov sme spolu bývali. A potom rozchode mi bola nablízku stále tá druhá. Ale už ju nemám rád tak ako predtým, skôr ako kamarádku, lebo sa nedokážem zmieriť s tým,že už nemám tú svoju. Stále dúfam,že sa vráti no neviem aké by to bolo po takej dlhej dobe, možno by som to vzdal ja lebo je tu veľa otáznikov, v podstate viac ako ročné odlúčenie. A ona ma vraj už neľúbi,no stále tomu neverím a chýba mi. S tou druhou trávievam skoro každý víkend, všetci mi hovoria, že mám zostať s nou vraj sa k sebe viac hodíme, mám ju veľmi rád ale nelubim ju a neviem si to predstaviť ani s nou ani bez nej a ona ma stále ľúbi, nechápem prečo? Nikdy som jej nič nesľuboval a ona mi je stále na blízku a ani jej nemôžem nič slúbiť, čo ak urobí to čo tá predtým omrzím ju a nechá ma? Asi bude lepšie keď si nájdem staršiu a skúsenejsiu, lebo táto žienka nemá skúsenosti so vzťahmi, ale vie o mne všetko je pri mne už skoro dva roky. No nemôžem jej nič slubovať a ona to vie a stále ma má rada. Ja sa stále neviem zmieriť s tým rozchodom, to som nečakal a mal som aj myslienky na smrt. Ako sa mám s tým vyrovnať, nechať tomu voľný priebeh? čo ak sa mi vráti, či mám byť s tou druhou alebo úplne s inou alebo sám? Neviem a mávam stále depresie.