Odpovedal: Peter
Re: systémové ochorenie?
(číslo príspevku 122.584, zo dňa 01.02.2007. videné 1138x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok
 

Text príspevku číslo 122584:
Janka, najskor ten zarastajuci necht - samozrejme, ze to nedavam do suvislosti, islo mi iba o to, ze mi teraz vychadza na povrch vsetko mozne a neviem s cim skor bojovat... co sa tyka tetanie, myslim, ze som to uz raz pisal - tetania sa zvykne udavat ako ochorenie sposobene nedostatkom najma vapnika a horcika. Ak su tieto hodnoty v poriadku, ale je na EMG zisteny tetanicky syndrom, cize zvysena nervovosvalova drazdivost, tak to moze znamenat, ze tato nervovosvalova sustava je drazdena cimkolvek inym. Preto aj moje teorie - ak sa jedna o nejake systemove ochorenie, ktore clovek moze odhalovat aj cele roky, tak sa len vytrapis s celou radou nesurodych prejavov a bolesti az raz skutocne v pokrocilom stadiu zistis z coho to skutocne prameni. Navyse sa u vacsiny chorob priznaky natolko prelinaju, ze to odhalovanie je tazke aj pri serioznej lekarskej starostlivosti (ktora je ale v nasich podmienkach silne zriedkava). Cize je mozne, ze zmena zivotospravy tomu pomoze (ved ta nakoniec pomoze kazdemu ochoreniu), rovnako telo sa s tym "niecim" moze za cas vysporiadat a myslim, ze na to sa spoliehaju lekari vseobecne... ja viem, trosku zufaly pohlad na vec, ale zial k tomu sa clovek v pripade takychto skytejsich ochoreni asi nutne u nas dopracuje. Lekari ta v ramci svojho silne obmedzeneho zaujmu a casu odbavia aspon tak aby si nemala dalsie otazky, v lepsom pripade dostanes nieco na utlm bolesti.
SM - vsade sa docitas, ze je to ochorenie, ktore tvori svoju samostatnu triedu. Udajne sa hra na skryvacku, moze prepuknut akutne rovnako ako sa moze bez vacsich priznakov tahat po cely zivot, moze sa zlepsovat a zhorsovat, zial medicina, ako pri velkej vacsine inych vaznejsich ochoreni, to vidi asi nasledovne: pricina vzniku neznama, diagnoza velmi obtiazna, terapia neznama. Samozrejme lekari sa hraju na chytrych a vzdy sa tvaria, ze poznaju jasne odpovede a pacient ma len pocuvat, ale vacsinou si je nakoniec aj tak asi najlepsim (a zial nutenym) lekarom kazdy sam sebe... rovnako ak si lekari v ramci svojich obmedzenych schopnosti nevedia rady beznymi trivialnymi postupmi tak ta este radi decentne odoslu na psychiatriu... nechcem ta samozrejme zbytocne strasit ani posobit prilis negativne, ale neviem si predstavit ako u nas nadobudnut lepsie poznatky po niekolkomesacnom obehavani ambulancii a vysetreni... clovek skutocne jednoducho musi dufat, ze to zdravie nejakym sposobom pojde dalej bez zavaznych problemov a tazkosti a ze bude co najmenej (idealne vobec) odkazany na lekarsku pomoc... mne inac vsade vytrvalo tvrdia, ze SM nemozem mat, zrazu ale neurologicka pri poslednej navsteve uzavrela debatu zahadnou myslienkou "ani SM sa netreba bat".
Je to vsetko na velmi dlhu debatu a uz mi tu vznika roman, ked mi potvrdili tetanicky syndrom bol som stastim bez seba, ze konecne viem co to je, ale postupne zistujem, ze to bol ozaj iba ciastkovy vysledok a zatial okrem neuspesnej liecby a hromady nekonecnych priznakov a prejavov a celkoveho vysilenia sa akosi nehybem dalej...