Odpovedal: Zdenka Re: Materinská láska (číslo príspevku 121.719, zo dňa 25.01.2007. videné 336x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 121719: Suhlasim s tymto nazorom...milovat sa da rovnako ale zakonite inac...kazde dieta si vyzaduje nieco ine, ak jedno potrebuje viac dotykov, pricom ine naopak, logicky poskytnete dietatu to, co si vyzaduje...bolo by hlupe dietatu, ktore si nevyzaduje ustavicne "pestovanie" na rukach, ale naopak, robi ho stastnym neustaly pohyb (tzv. vrtulka v zadku) - nutit nekonecne pestovanie, co ho moze dokonca obmedzovat...kym budete s nim santit, bude najstastnejsie na svete...to prve dieta bude mozno milovat dlhe spolocne posedenia, citanie z kniziek, kreslenie...toto je len velmi hruby priklad, ide o to, ze pristup ku kazdemu dietatu je zakonite individualny aj v inych vztahovych otazkach. Klamlivo by sa mohlo zdat (mat presne dve taketo odlisne deti), ze matka ma radsej to dieta, ktore sa automaticky ku nej tuli...pokial poskytuje matka aj svojemu druhemu dietatu dostatok pozornosti, ktoru si vyzaduje, iba v inej forme, niet co spochybnovat...na druhej strane, fyzicky kontakt ja osobne povazujem za dolezity, urcite sa to rodicovi mnohonasobne vrati...len treba najst tu spravnu mieru, ktora nebude skodliva. Ja mam dve deti, vlastne podobne, ako som tu opisala, dcerka bola maly pobehajko, nechcela ani za ruku sa nechat viest...syn bol kludnejsi a muckoval sa velmi rad...paradoxne, z dcerky vyrastol (dnes ma 14) v puberte trochu uzavretejsi covek, ako je syn (z ktoreho je dnes "certisko" /12/). Su absolutne rozdielni, pristup k nim je teda odlisny, ale citim uplne rovnaku lasku k obom. Na strane druhej globalny pristup v ramci povinnosti a prav uplatnujem rovnake principy. Deti mi sami povedali, ze necitia z mojej strany nijake rozdiely, ktore by som robila voci druhemu. O tom, ze ich milujem uplne rovnako, som hlboko vnutorne presvedcena. No neda sa to zovseobecnit. Psychologicka ma pravdu v tom, ze mnozstvo rodicov jednoducho nedokaze milovat rovnako a nie je to iba o inom pristupe. Myli sa podla mna v rozsahu svojho tvrdenia, jeho zovseobecneni. Vsetko zavisi od osobnosti rodica, ktoreho vychovavaju a ovplyvnuju jeho deti, pretoze nielen my vychovavame ich, ale aj oni nas. Niekto nezvladne niektore lekcie, ktore sa mu dostanu od vlastneho dietata a dokonca sa moze stat, ze svoje vlastne dieta, ktore sa "zadarilo" povahou na mile od neho, nebude chapat...nepochopenie vedie k istemu "odcudzeniu"...dieta sice miluje, ale...ale zaroven je tam to "NIECO", velmi tazko definovatelne...ak ma takyto rodic este dalsie dieta, s ktorym si povahovo viac "sadli", naozaj to moze viest k vyraznemu pozitivnejsiemu a hlbsiemu vztahu na ukor druheho dietata. Taketo situacie sa potom vyraznejsie prejavia v dospelosti, kedy uz rodic nie je povinny o dieta sa starat a jeho vacsia naklonnost k jednemu z deti je markatna vyssim zaujmom, podporou a mozno aj materialistickym preferovanim... Treba sa naucit tolerovat osobnost vsetkych nasich deti, nech su akekolvek...je to klucom k "spravodlivej" laske...