Odpovedal:
Eva
|
Re: opakované potraty
(číslo príspevku 12.139,
zo dňa 09.10.2002.
videné 715x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 12139:
Milá More30,
sledujem už dlhší čas Tvoje ozaj hodnotné príspevky na Tejto stránke. Vieš, prežila som niečo podobné, veľmi dávno, dnes mám zdravého, už veľkého syna, onedlho vysokoškoláka. Liečila som sa pred 20-timi rokmi aj takými liekmi,
u ktorých sa neskôr preukázal karcinogénny účinok (dnes sa už nevyrábajú), ale nič neľutujem. Dieťa, najmä keď vo všetkom napĺňa predstavy rodičov, všetko vynahradí. Ja by som ho prijala hocijaké, aj s hendikepom. Iste si si prečítala príspevok Dr.Petrenka Re: stres a neotehotnenie. Myslím, že problém mnohých dvojíc, ktorým sa nedarí priviesť na svet potomka, je v psychike. Skús trocha menej myslieť na tento problém. Skús rozmýšľať v dimenzii - čo budem robiť, keď vytúžené dieťa nepríde. Hovorím z vlastnej skúsenosti. Ja som otehotnela v čase, keď som sa pomaly vyrovnala s tým, že nebudem mať vlastné deti. Prestala som chodiť po lekároch. Dopriali sme si s manželom drahú dovolenku pri mori.
Musím povedať, že oddych mi pomohol, nemyslela som viac na túžbu po dieťati.
O rok aj nejaký mesiac, sme sa po veľmi komplikovanom tehotenstve, mojom pobyte v nemocnici, tešili zo zdravého syna.
Ale počítala som aj s alternatívou, čo keď vlastné dieťa nikdy nebude ...
Možno máš v rodine synovca, neter, ktorí by opätovali čas a energiu, ktorú by si im venovala. Držím Ti palce.
|
|
|