Autor otázky: Marína Úzkosť (číslo príspevku 121.234, zo dňa 21.01.2007. videné 535x) ODPOVEDAŤ   Text príspevku číslo 121234: Môj problém má jednoduchý názov : úzkosť. Mám 57 rokov, som čerstvou dôchodkyňou, predtým som bola stredoškolskou učiteľkou. Som vdova, mám dospelého syna, momentálne mimo republiky. Svoje povolanie som sa snažila vykonávať ako som najlepšie vedela, stálo ma však dosť veľa námahy, lebo som hlboký introvert a učiť som nikdy nechcela, ale bolo to východisko z núdze. Môj vzťah s kolegami a žiakmi bol však vždy výborný.Môj problém sa začal v lete minulého roku, keď som skončila s pedagogickou činnosťou a v čase, keď som takmer 3 mesiace nemohla spávať pre veľké horúčavy a pre hluk z vtedy novootvorenej krčmy(aj do pol druhej v noci), a pre bezradnosť, bezmocnosť a samotu. Začala som mať fóbiu z noci, unikala som z domu. Ale to nebolo riešenie. Tento boj (proti veterným mlynom) som viedla osamotene - nikomu zo susedov to nevadilo, doteraz to nie je riešené. V mojom probléme som nenašla pochopenie ani u svojho priateľa. Začala som trpieť depresiou, nechcela som zotrvávať v byte cez deň, a vracať sa už vôbec nie. Uvažovala som a uvažujem o odsťahovaní, cítim, že toto by mi pomohlo, ale nie je to také jednoduché. Dala som si predpísať u prakt. lekára tabletky na spanie (stillnox) a na ukľudnenie(xanax). Vyhýbam sa však ich užívaniu ako môžem, aby som si na ne nezvykla. Nebyť tých objetívnych príčin, nepotrebovala by som ich. To však platilo len donedávna. Teraz je zimné obdobie, ožrani ma nemusia trápiť a napriek tomu mám už narušenú psychiku. Začala som trpieť úzkosťou a to večer, keď som sama. Cez deň mám aktivity, ktoré ma zaujímajú, a ako dôchodkyňa som sa na ne tešila, ale večer, keď nepočujem ľudský hlas a nemám kontakt s ľuďmi, je mi veľmi úzko, ba chytá sa ma aj zúfalstvo. Zdá sa mi, že sa mi to objavuje častejšie. Preto som na radu kamarátky navštívila psychologičku (prvýkrát) a dostala som určité inštrukcie. Lenže ďalšia návšteva je až o 3 týždne a dovtedy... Telefonovanie mi tiež pomáha, ale neviem dokedy. Prestávajú ma baviť pomaly aj tie aktivity, ktoré som robila celkom rada. Inak neužívam žiadne lieky, iba na žily a som v podstate fyzicky celkom zdravá. Samota ma ubíja a zabíja, chýbajú mi blízki ľudia, ktorí by ma odpútali od úzkostných myšlienok. Nepomáha totiž žiadna kniha, hudba, televízia - iba kontakt s ľuďmi. Prosím o radu ako sa udržať nad vodou. Ďakujem. Reakcie na príspevok: Re: Úzkosť (308x, Macka, zo dňa 2007-01-25) Re: Úzkosť (264x, Marína, zo dňa 2007-01-27)