Odpovedal: janka Re: anorexie (číslo príspevku 119.409, zo dňa 05.01.2007. videné 302x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 119409: ahoj, anorexiu som mala asi rok, takze ti mozem povedat, ze nie je sanca, ze tvoju kamaratku o zavaznosti jej stavu ktokolvek presvedci. viem az prilis dobre, ake to je, ked KAZDY riesi tvoju xorobu, a ty ju bohuzial ako xorobu VOBEC nevnimas. rok som zazivala neskutocne hadky s rodicmi, priatelmi, dennodenne sa vsetko krutilo okolo toho, kolko som toho zjedla, a neviedlo to NIKAM. mam vyse 175 cm, vazila som 35 kg a NAOZAJ SOM NEVIDELA AKO STRASNE VYZERAM. zakazdym, ked mi kamaratky dohovarali, mala som pocit, ze mi iba zavidia, ze som TROXU sxudla a konecne vyzeram lepsie. pritom som predtym nikdy tucna nebola, teraz mam o 10 kil viac ako som mavala predtym ako sa mi to stalo, a som spokojna. vacsinou:)) sama tomu uplne nerozumiem, a ani neviem ako som sa z toho vlastne dostala. bude to zniet urcite smiesne, ale pamatam si, kedy som sa prvykrat zbadala, ze mam asi problem. xudla som, lebo som xcela vyhoviet nejakemu idealu krasy. no a v ten den som sa zacitala do nejakeho clanku v casaku o anorexii, pisali tam o vsetkyx tyx strasnyx nasledkox, kore ma.. a mna akoby sa to netykalo. to, ze nebudem mat nikdy deti, ze mi postupne zlyhaju vsetky vnutorne organy.. nic, proste nic to so mnou nerobilo. a mala poznamka na zaver, ze kvoli rozhodenym hormonom nakoniec zenam rastie oxlpenie na rukax, tvari.. to ma fakt vydesilo. vtedy som si povedala, ze dobre, toto teda fakt nexcem, lebo to pekne nie je. a ze teda budem troxu viac jest. takze asi tolko k tomu, ako mysli anorekticka. ona nexape zdravyx, a zdravi nexapu ju. ako som bola taka vyxudnuta, bola mi stale strasna zima. a vysnivala som si dovolenku v grecku, kde ma nasi samozrejme zobrali. a tam, ani neviem ako, som proste nejak ozila. zacala som jest zmrzlinu, potom nejaky nanuk, a ked som sa vratila po 3 tyzdnox domov, mala som o 5 kil viac. tak nejak postupne som sa vratila do normalu, a dufam, ze som to este stihla. dodnes mam nasledky, ktore mi uz zostanu zrejme navzdy. dufam, ze sa este neukaze nieco horsie ako problemy s menstruaciou a nulova imunita. velmi drzim palce tvojej kamaratke. naozaj neviem, ci jej niekto moze pomoct. je to jej boj, bohuzial. prajem vela sil a trpezlivosti. ma stastie, ze ta ma:) janka