Autor otázky: maria
smutny pribeh s nejasnym koncom
(číslo príspevku 118.864, zo dňa 29.12.2006. videné 777x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 118864:
ahojte, pisem lebo uz fakt neviem co mam robit. Je toho na mna privela. Dufam, ze aspon takto to zo mna trochu spadne. Zacalo sa to asi pred dvoma rokymi. V januari zomrela po dlhom trapeni mamina mama a tento rok opat v januari zasa mamin otec. Ledva sme sa z toho pomaly zacali dostavat, lebo to boli velmi drahi ludia mamina spadla z bicykla a zlomila si lavu ruku a nohu v krcku.Mamina bola dva tyzdne v nemocnici nemohuca na lozku. Po dvoch tyzdnoch nam ju dali domov. Byvam s manzelom hned vedla nasich rodicov.Stale som za nou behala do nemocnice a ked ju dali domov, tak som sa o nu starala. bola uplne nemohuca...kto sa stara o nemohuceho tak vie co to je...vynasat misu, umyvat, krmit, udrziavat v dobrej nalade. Dva tyzdne som bola s nou doma...starala sa o nu, potom tyzden otec a tyzden brat. Potom som zasa nastupila ja. Som dost citlivej povahy a bolo toho na mna privela a tak som to nezvladla. Zacalo mi byt zle, napinat ma na zvracanie, bolest chrbtice. Zacala som po doktoroch chodit ja. marodovala som doma dva tyzdne, nemohla som spat,no proste som sa zrutila. Mamina sa ako tak psychicky drzala. Otec tiez. Ja sa pomaly davam dokopy. Asi pred mesiacom som musela sluzobne odist na sluzobnu cestu. Uz pred sluzobnou cestou sa mi vsak otec nezdal. Mal cudne spravanie a stale sa chcel niekomu ospravedlnovat, ze nieco povedal. mysleli sme si, ze je pretazeny. V piatok ked som sa mala vratit zo sluzobky mi mamina volala, ze otec pre mna nemoze prist, ze rozprava z cesty. bola s nim u lekara a ten mu dal nejake prasky na ukludnenie a nechal ho marodovat. maminu to poriadne rozhodilo, cela sa roztriasla, ale ako tak sa nakoniec drzala. Planovala do konca roku oslavit 50-tku no po tomto chcela vsetko odvolat. Prehovorili sme ju nech to nerobi. Ved to nejako zvladneme a oco sa snad dovtedy spamata. Lenze prisiel predvianocny cas a oco sice na liekoch, ale vyzeral dobre. Zasa sa vsak zacala horsit mama...stale plakala, ze mala tu oslavu zrusit a ze to nezvlada. Tak sme hned po vianocnych sviatkoch sli k lekarovi. Dal jej nejake lieky a injekciu, vraj jej ju pichne kazde rano, tak sa ukludnila. Nemali sme este vsetko na oslavu, tak sme sli v stredu na nakupy. Den prebehol v poriadku. Vo stvrtok rano sme sli na injekciu a ked sme sa vratili, oco este lezal v posteli. Vraj sa nemoze hybat, ze ho boli cela chrbtica. mamina hned na neho nakricala, aby ju uz netrapil. Postavil sa a nejako to rozhybal. Bola som s nimi cca do tretej. A potom som isla konecne k manzelovi domov. nebolo ani pat hodin, ked mamina prisla znova roztrasena, ze otec nemoze dychat, ze sa nemoze ani hybat. Zavolali sme ujovi, aby ho odviezol na pohotovost. Tam mu povedali, ze ma asi zapal pohrunice, dali mu ATB a poslali ho domov. Vecer bol celkom fajn, tak som o pol osmej isla znova domov. Rano som znova mala ist s mamou na injekciu a chystat oslavu. Je piatok a ja hned rano utekam k mame. Celu noc nespali, lebo oca to strasne bolelo a boli aj s ujom druhykrat na pohotovosti. Vraj maju ist este rano na plucne. Otec sa nedokazal ani z postele postavit a priserne tazko dychal. nejako sme ho dostali do auta a zaviezli na plucne. Tam mu povedali, ze to ma asi z chrbtice. Oslavu sme zrusili, pretoze na nu uz nikto nemal ani naladu. Mamina nespala celu noc a chodi ako bez duse. Ja stale placem a bojim sa ako dopadne zvysok sviatkov. Myslim si, ze tohto trapenia je na jedneho cloveka privela. Bojim sa aby som sa aj ja nezosypala. Neviem co bude dalej. bojim sa dnesnej noci, bojim sa o mamu, o oca, o seba. Ak mi niekto viete poradit, alebo aspon slovom pohladit, tak mi odpiste. Bojim sa ze to uz sama nezvladnem. Manzel ma v tomto sklamal, nic na to nepovie a radsej pride neskor domov z prace ako by mal stale pocuvat, ze je nasim zle a videl ma plakat. Pane Boze daj, aby aspon Silvester prebehol v klude.
maria