Odpovedal: ivica Re: strach z budúcnosti (číslo príspevku 118.812, zo dňa 28.12.2006. videné 230x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 118812: ahoj lucka, si urcite v tazkej situacii a mozno mas prave pocit, ze z nej neexistuje vychodisko. velmi k tomu prispieva neistota, ktoru vnimas najma po tom, ako tvoje sestry ovplyvnili vas rodinny rozpocet. vobec sa ti necudujem, ze mas strach z toho, v akej situacii - nielen financnej teraz ostanete. myslim, ze tvoja sestra si trochu nespravne vyklada tvoju a aj jej vlastnu funckiu v udrziavani rodiny. je predsa prirodzene, ze ako starsie sestry mali na pleciach viac zodpovednosti ako ti mladsi, no nemali by to teraz vytahovat proti vam. sudruznost rodiny predsa nestoji na tom, ci budete zit za kazdu cenu pokope aj na ukor svojich vlastnych potrieb. je uplne normalne, ze dospele deti opustaju rodicov a snazia sa postavit na vlastne nohy, ale to neznamena, ze sa tym rodina rozpadne. ked sa pozriem na svojich spoluziakov, tak vidim, v akych rodinach ziju. su to casto velmi tazke podmienky. mam spoluziacku, ktorej otec ostal pred mnohymi rokmi uplne paralyzovany po neuspesnom pokuse o samovrazdu. jej mama trpi schizofreniou a takisto aj mamin brat. tato spoluziacka byva v byte so svojou staruckou starkou, svojou chorou mamou a chorym ujom. ich prijmy su velmi nizke - starkin dochodok a mamin a ujov invalidny. navyse mama s ujom vasnivo fajcia. treba ich viest, sami sa o seba nedokazu postarat. starka je ich mama a vie im rozkazat, vie im naplanovat den. ale je uz velmi velmi stara - ma okolo 80 rokov. spoluziacka sa uz vdaka tejto situacii sama ocitla v psychiatrickej liecebni. ale teraz to vnima uplne inak, snazi sa s tym vyrovnat, rozmysla o tom, ze by sa chcela sama starat aj o nevladneho otca. urcite si presla aj tazkym obdobim plnym neistoty, ktorym mozno prave prechadzas ty. najtazsie to bolo pre nu vtedy, ked zomrel jej starky, ktory s nimi byval. vtedy si uvedomila, ze ked zomrie aj jej starucka starka, ostane vsetka starost o jej chorych pribuznych na nej. musela sa s tym popasovat a vidno na nej, ze velmi dospela, je zodpovedna a velmi silna. dalsia moja spoluziacka ma rozvedenych rodicov. zije s matkou, ktora je zo svojho osudu uplne na dne, s mentalne postihnutou mladsou sestrou, so starou mamou, ktora pred navstevami robi sceny, place a krici, aka je moja spoluziacka nepodarena, ako nevie, kde vo vychove urobili chybu..... jeden den je uplne normalna, dalsi den robi vojny. byval s nimi aj stary otec, ktory staru mamu roky mlatil, volali policajtov, psychiatrov aj kadekoho na pomoc, ked si s nim uz nevedeli dat rady. nakoniec sa tento rok doma obesil. tato moja spoluziacka sa pokusila pred par rokmi niekolkokrat o samovrazdu, pretoze uz nevedela, kam sa ma obratit o pomoc. pri poslednom pokuse to uz vyzeralo velmi zle a takmer zomrela. vtedy sa strasne modlila, aby to prezila a slubila, ze uz sa o nieco podobne nikdy nepokusi. teraz je na tom uz lepsie, odpadli vyhrazky a bitky stareho otca, no s podrazdenou mamou a nevyspytatelnou starou mamou musi zit dalej. ale stava sa, ze pridu obdobia, kedy to u nich doma zovrie a vtedy to ma velmi tazke. ale uz nemysli na samovrazdu, ma ine riesenie. nasla si pracu v zahranici a kazde prazdniny pomedzi skolu tam odcestuje. doma si predsa poradia a ona aspon zmeni vzduch. je si vedoma toho, ze raz sa bude musiet postarat o svoju sestru, ale na to je este dost casu. nechcem, aby si mala pocit, ze pisem o inych ludoch, ked pomoc potrebujes ty. ale neboj sa, casto sa situacia zda velmi tazka a casto mozes mat pocit, ze ti nikto nerozumie. skus sa zbavit pocitu zaviazanosti svojej rodine. nikdy jej nepomozes tym, ze sa budes obetovat a ze budes v takom zivote nestastna. tvoje sestry su dospele, rozhodli sa samy, snazia sa osamostatnit. neber to ako zmenu k horsiemu. pokial ide o tvoje obavy z financovania tvojej vysokej skoly, skus sa poinformovat o socialnych stipendiach. mozete si tak prilepsit mesacne o niekolko tisic. skus nad tym porozmyslat, na stranke http://www.modernaskola.sk/site/index.php?Tmpl=ssu&m=codingPhp&Itemid=17& si mozes sama vypocitat vysku svojho socialneho stipendia. vyhodu ziskas, ak si najdes skolu viac ako 30km od svojho bydliska. mozno mozes porozmyslat aj nad tym, ze budes do skoly dochadzat. spocitaj si cestovne a vyrataj naklady, keby si byvala na internate. niekedy sa oplati byvat doma a do skoly dochadzat. ja dochadzam cez 30km, je to sice otrava, ale zvykla som si a da sa to zvladnut. tak usetris za internat, stravu, mozes pomoct doma... mozno zistis naopak, ze ta vyjde lacnejsie intrak. popri studiu mozes aj nadalej pracovat, mozes si prezriet studijne plany jednotlivych odborov a vybrat si taky, kde nebudes az tak vytazena:o) napriklad my chodime do skoly iba 3 dni v tyzdni (studujem denne), no v inych kruzkoch travia v skole cely tyzden od rana do vecera. nevesaj hlavu, daj sa rychlo do planovania. nemaj pocit, ze tym niekomu ublizujes, ked myslis na seba. tvoja mama zdaleka nie je stara, ma pred sebou este vela rokov a ked uvidi, ze ste sa uchytili, urcite sa jej ulavi. mozno neuveris, ale viem o com hovorim, ja som sa na vysku vyberala dva roky a bolo to najhorsie obdobie mojho zivota - neustale hadky, vycitky, nedalo sa u nas normalne zit. kazdy den sa ktosi v rodine vypytoval, ci uz mam pracu, kolko zarabam, co budem robit dalej, kedy pojdem do toho anglicka..... vsetkych som nenavidela a najviac svoj zivot. ale odkedy chodim do skoly, tak je doma pokoj, nasi sa tesia z nasich vysledkov. neda sa to porovnat. skus si to premysliet, na prihlasku mas cas uz len niekolko mesiacov. porozmyslaj, co ta bavi, do ktoreho mesta by si chcela ist. vies uz, kam idu tvoji spoluziaci? zacat medzi znamymi tvarami je lahsie:o) a neboj sa, poznam vela ludi z obchodnej akademie - su to sikulky, aj u nas ich je par a vsetky su hviezdy. s 2000 udermi za 10 minut ohuris kazdeho profaka, predmet tykajuci manazmentu alebo ekonomiky sa objavuje v kazdom odbore, praca s pc, pisanie obchodnej korespondencie - juuuuu, uvidis ako budu gymnazisti oci vyvalovat a pritom vsetky tieto veci vyuzijes aj na vyske. neboj, bude to ok, pohovor si s mamou o svojich planoch - nech su uz akekolvek. sama uvidis, co bude najlepsie a skus vsetky zle veci hodit za hlavu, sustred sa na to, ze buducnost moze byt aj dobra:o) drzim ti palce a ako povedal peter, daj o sebe vediet:o) ivica