Autor otázky: Mirka Nekonečná depresia, už to nezvládam (číslo príspevku 118.662, zo dňa 27.12.2006. videné 1140x) ODPOVEDAŤ   Text príspevku číslo 118662: Dobrý deň, pokúsim sa čo najstručnejšie opísať, ako sa cítim a v podstate dostať odpoveď, či je môj stav zrelý pre pschiatra, alebo sa mám pokúsiť riešiť ho sama. Do tejto situácie som sa dostala minulý týždeň, keď som bola snáď najšťastnejší človek na svete, balila darčeky a s deťmi zdobila stromček, jednoducho mi nič nechýbalo. Mala som (a teda ešte stále mám 30 rokov, manžela a dve malé deti) a tešila sa, ako krásne oslávime Štedrý večer a potom odcestujeme k rodičom a mojej starej mame. Všetky moje ideálne plány prekazila smrť starej mamy, ktorá prišla absolútne nečakane a odvtedy úplne zmenila môj pohľad na svet. Všetci sa tešili z Vianoc a my sme išli pochovať našu starkú, s ktoru som ešte deň predtým telefonovala. Náš vzťah bol nesmierne blízky, strávila som u nej každý víkend ako dieťa a ešte aj s mojou rodinou som k nej vždy chodievala, keď som prišla k rodičom. Teraz sa cítim úplne prázdna a opustená a všetko vnímam čierne. Nepomáha mi ani pocit, že mám manžela a deti, pretože mi chýba niekto „dávny blízky“ (sestra, brat - som jedináčik) a rodičia, ktorých mám, sú absolútni samotári, takže u nich pochopenie veľmi hľadať nemôžem. Zrazu si pripadám príliš slabá na to, aby som bola matka a všetko zvládala. Neustále hodnotím môj život a mám pocit, že okrem manžela a detí nikoho nemám (zvyšok rodiny je roztrúsený po svete a kontakty žiadne...). Takéto myšlienky ma prepadávali aj predtým, no teraz je to ešte horšie. Neviem sa na nič sústrediť, iba plačem a najradšej by som prespala celý život, ktorý sa mi zdá momentálne absolútne nezaujímavý.... Myslíte, že to raz prejde samé do seba? Všetkým dopredu ďakujem za akúkoľvek radu.