Autor otázky: Tánička
Nemáme syna, no a čo?
(číslo príspevku 118.603, zo dňa 26.12.2006. videné 1200x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 118603:
Zdravím vás,
mám trochu taký psycho problém. Ja a môj manžel sme si vždy mysleli, že budeme mať syna. Prvé dievčatko, vedeli sme to. Druhé dievčatko, dozvedeli sme sa až pri pôrode. Sme neskutočne šťastní, že máme iba baby, ale naše okolie (mužov otec) to vníma inak. Muž je z nich hotoví, máme strašne šikovnú dcéru (zatiaľ) a má ich neskutočne rád naše baby. Sme jednoducho šťastí. Ibaže manželov otec to vníma trochu inak. Aj môj manžel to cíti, sám to povedal. Tragédia, že nemáme syna. Keď sedeli minule manžel s otcom a jeho kamaratom, povedal mu, že veď ty máš syna aspoň ti môže hrávať hokej. A veľa iných vecí, ktoré mu pripomínajú,že nemáme syna. Čo niesom žena, keď nemám syna? Pre boha veď sú zdravé. Pripadám si menej cenná. Ale veď za to nemôžem ja? Ale asi je to dedičné, lebo ja som z 3 dcér, moja mamka tiež, a tak ďalej. Strašne ma to hnevá, keď má také poznámky. Ja mám chuť na ďalšie tehotenstvo neskôr tak za 5 rokov, ale možno ich zase sklamem ďalšou babou a kráľ bude mať tri dcéry.