Odpovedal:
zlá matka
|
Re: ťažká povaha
(číslo príspevku 118.565,
zo dňa 26.12.2006.
videné 384x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 118565:
podľa akého modelu? Podľa vlastného. Psychológa sme navštívili na základe žiadosti školy, pretože naozaj nebolo všetko tak, ako malo byť - už od škôlky sme počúvali, tak takéto dieťa sme tu ešte nemali a to nebolo myslené, že je zlá, to vôbec nie. Ja neviem, čo je to mať neposlušné deti. Źe je v niečom výnimočná sme jej začali hovoriť my s manželom keď sa sama začala trápiť nad tým, "prečo je iná" a začala s tým skoro. toto ale nie je problém, pretože postupne zo všetkého "vyrastá" a vekom sa to zvláda. to že strašne veľa rozpráva nevadí len až tak mne ale aj deti ju od seba preto odháňajú - zas je nešťastná. Má neadekvátne emocionálne reakcie - to tiež už zvládame, hoci spočiatku to bolo ťažšie - strach, radosť, zmeny prostredia, situácie, čím je staršia snaží sa to "mechanicky" zvládnuť, hoci emocionálne nie. To je na dlhý opis. Mne len nejde do hlavy to s tým cikaním a pitím - to je ďalšia nervózna a plačlivá reakcia - či doma v škole alebo kdekoľvek a zakaždým ju upozorním, že len toto stačí urobiť - bez upozornenia sa ani nenapije ani nevyciká. A hlavne čo mojej dcére nechýba je sebavedomie a snaha meniť ľudí a veci na svoj obraz a keď sa nedarí - ďalšia emocionálna reakcia.
Ešte nakoniec - ľúbim svoje deti nadovšetko a môže mi byť ukradnuté, čo s kto o nich myslí. Mne len ide o to aby boli šťastné.
|
|
|