Odpovedal:
anna
|
Re: zivot je zly...,moj priatel
(číslo príspevku 117.677,
zo dňa 11.12.2006.
videné 431x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 117677:
ano Majka, moze to byt tym, ze chyba otec, moj zomrel ked som mala sedem a nikto okrem mna nevie ako mi chybal..a s mamou sme "bojovali" podobne, baby radia dobre - vela citat, ked sa k niecomu schyluje, jednoducho odist z izby a zavriet sa vo svojej a nekomentovat zbytocne(ja som si pisala aj dennik, a to sa cudujem, ze ten papier obcas nezhorel), mne bolo trapne napr.s nou sama aj vecerat na stedry vecer, ked uz sestry boli povydavane, o problemoch sme sa nerozpravali takmer vobec - "ja v tvojom veku som nemala ziadne problemy" a podobne..bohuzial, teraz po rokoch a ked byvam mimo musim uznat, ze takmer vzdy mala pravdu, nikdy mi neradila zle - aj ked tie rady zneli ako rozkazy a mlady clovek sa jednoducho musi burit, a takmer stale prislo na jej slova..a kedze toto necita, mozem povedat, ze som jej za vela veci vdacna, vratane vychovy, aj teraz mi pomaha viac ako si mysli, ale kedze so mnou jednala tak ako jednala, vsetko je uzavrete v mojom vnutri a nikdy sa nedozvie napr.co pre mna znamena, a obavam sa, Nikoleta, ze toto je aj Tvoj pripad a ked odides z domu a osamostatnis sa, na vsetko prides sama a postupne
|
|
|