Odpovedal:
Monika
|
Re: Ochrnutie dolných končatín
(číslo príspevku 116.400,
zo dňa 29.11.2006.
videné 442x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 116400:
Marika, to čo ste napísali je uplná pravda. Práve preto ho tak trápia s tým vozíkom, aby bol aspom čiastočne samostatný....Je mi ťažko sa k tomu vyjadrovať, ohľadne tej motoriky - motorika vychádza z mozgu. Pokial bol pri úraze poškodený aj mozog(hlava ako taká), je možné že bolo poškodené aj centrum motoriky. Mama mala mozgovú príhodu(veľmi ťažkú), nedávali jej nádej že sa z toho dostane a dnes chodí....po návrate z nemocnice po troch mesiacoch urobila za našej pomoci 3-4kroky, bol to obrovský úspech....ako následok jej ostala zlá stabilita, čiže sama neprejde, len za pomoci druhej osoby(musíme ju pridŕžať)...zo začiatku skúšala chodiť aj sama, ale po dvoch zlomeninách stavca sme jej samotné chodenie"zakázali"...takže my sme šťastní že je na tom tak ako je, relatívne dobre....prejde(ak keď nie sama), naje sa, dokáže sa smiať a hlavne žije....niekto to môže brať ako záťaž pre rodinu, ale verte, tomu pocitu že žije a dokáže sa smiať sa máločo vyrovná....vidieť svojho blízkeho v stave bezmocnosti je neskutočne ťažký pocit, ale to asi viete...hlavne nech sa nevzdáva, treba ho len povzbudzovať že aj keby to trvalo rok, dva, tri - určite to dokáže.....ale hlavne vy sa pripravte aj na možnosť že zo začiatku nebude samostatný...je to dlhodobý proces, môže to trvať niekoľko mesiacov aj rokov a nakoniec to aj tak nebude mať očakávaný výsledok , že bude chodiť.....naozaj najdôležitejšie je cvičenie a psychická pohoda...ak by začal byť depresívny, treba mu dať predpísať antidepresíva....aj ke´d ho pošlú domov a stále nebude chodiť, treba trvať na tom, aby cvičieval, výsledky sa dostavia neskôr....a treba mu neustále pripomýnať že je na tom dobre(aj ke´d je to relatívny pohľad), ale je dobre - žije a dokáže sa hýbať....mohol ostať uplne ochrnutý bez možnosti hýbať sa....
|
|
|