Autor otázky: Ally
Oprášený prípad - vekový rozdiel vo vzťahu
(číslo príspevku 114.798, zo dňa 14.11.2006. videné 580x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 114798:
Zdravim Vas. Po urcitom case znova pisem prispevok. Pisal som sem prispevky "Re: Častejšie sa milovať", "Zase ja ..... prosím o radu - vzťah" ... Kym sa dostanem k otazke ktoru chcem napisat , v skratke moj pribeh. Uz 7 rokov sa poznam s priatelko.Problem je vekovy rozdiel.Ona 56 , ja 31. Stretli sme sa ako kolegovia a aj stale sme. Jednoducho sme sa do seba zamilovali a vsetko bolo pekne, pokial v nej sa v nej neprebudi pocit viny a vicitka, ze to nie je dobre. A tak sa aj nas "vstah" za caly ten cas vyvija...raz je vsetko OK a sme spolu, potom sme len kolegovia , ale po nejakom case sa znova davame dokopy....a takto sa to opakuje. Otazka mojej rodiny co sa tyka deti je vydebatovana x-ktat. Pokial mam ju vzdavam sa ich a nemienim si zakladat rodinu. Mam ju velmu rad. Pred rokom sme sa stahovali do BA, koli praci. Zacalo spolocne byvanie.Samozrejme , ze sme si museli na seba zvyknut (kazdy sme mali svoje zvyky z vlastnych domacnosti) , ale aj toto sa po nejakom case vyriesilo. Az na to , ze zrazu prislo k tomu, ze nas vstah znova nie je spravny a nemozeme byt partneri. Tym sa zredukovalo aj nase intimne spoluzitie. Za posledny pol rok sme sa milovalli 2krat. Viem ze ten sex chyba ja jej ...a vzdy sme sa pri tom citili skvele , ale ten "pocit" ze to nie je spravne je u nej silnejsi a zostavame a zijeme ako brat a sestra. Raz mi povie , ze keby som bol zenaty a maj ju ako milenku, a na druhej strane , ze sex neprichadza do uvahy, tak potom uz neviem. Pisem to v skratke je to dlhy pribeh. Je ot uzasna zena a viem keby nemohla zo zdravotnych dovodov, tak je to vec , ktoru chapem a respektujem a aj tak by som chcel byt s nou. Ale takto???...ked prejde popri mne v nohavickach a ja sa nemozem ani dotknut ani len pritulit, pre ten pocit nehy ....je to na zblaznenie. Uvazoval som uz aj nad tym , ze odydem...dam jej otazku ci o mna stoji, a ak nie odchadzam z BA aj z prace (naspat do BB...chodime na tyzdnovky), len nechcem aby to vaznelo ako vydieranie ...to naozaj nechcem. Na druhej strane riskujem to ze ju uz naozaj nikdy neuvidim a viem ze na to nie som pripraveny a aj ked ma tato situacia nici za ziva, to, ze ju neuvidim by ma dorazilo uplne. Fakt je aj to , ze sme v BA uz rok a ona toto mesto neprijala. Neprijala to, ze je prec po tolkych rokoch z rodneho mesta a ze dochadza. Necudujem sa ...ma svoj vek , ale viem ze to v nej vyvolava depky aj po roku.... Neviem ci sa tato nasa situacia otoci( co by som si strasne prial0).Moja otazka na vase nazory znie: Ako by ste riesili situaciu vy?....ked ste s niekym v praci, doma v domacnosti...lubite ho(ju)...ale ten druhy povie ze budete len vedla seba zit ...ma vas rad, ale to je momentalne vsetko (rad mam aj buchty z makom) ...vy ho lubite , ale nemozete sa dotknut, objat .... To ze odydem sa vo mne objavuje casto, ale stale zvytazi cit a to co sme spolu prezili ....to ze ju mam velmi rad a bojim sa ze ju stratim uplne ...dakujem