Autor otázky: Peter
Neposlúchanie, či nechcenie uposlúchnutia dieťaťa
(číslo príspevku 113.980, zo dňa 05.11.2006. videné 459x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 113980:
Prosím o odpoved na moju otázku: S dcérou (z druhého manželstva, dcéra má teraz 14 rokov)žijem 3 roky v spoločnej domácnosti. Nakoľko som ju nepoznal, neviem usúdiť tútu situíciu: Už v minulosti, keď som jej zadal úlohu, či som sa jej niečo opýtal, sa ma 2x obyčajne opýtala, že "čo", alebo takým spôsobom, ako kby nerozumela, alebo nepočula. V týchto uposlúchavacích situáciách ako keby sa jej nechcelo rozmýsľať, či iné... Dnes sme ju s manželkou poslali do pivnice kde je kotol, ktorý je tam už 10 rokov, a povedali sme jej,m že nech ho ide zoslabiť, lebo bolo teplo v izbách. Povedala, že ona nevie, tak sme jej s manželkou povedali, že tam je len jedno kolečko, ktoré sa krúti, keď sa opýtala, že aké, tak sme jej ešte prízvučili, že sú tam i vedľa neho svetielka, a to kolečko (bolo tam len jedno, jednoduchšie zariadenie nemlže už byť) a nech ho prekrúti na opačnú stranu, ako je teraz. Išla do pivnice, a ihneď prišla, že ona to nevie urobiť, a matka musela ísť s ňou jej to ukázať.
Váš názor na toto? Je to pubertou? Keď i v minulosti (cca 3 roky nazad do teraz) sa mi niekedy zdalo, že v týchto situáciách sa tvári že nevie, či nepočuje, a pod?
Alebo i Váš názor na to, že sa pozerá na TV, a keď jej manželka dá prácu, odpovie, že ona sa teraz pozerá? Je toto správne?
Ináč podľa mňa má rozumu asi dosť :-)
Vďaka. Peter.