Odpovedal: sonca Re: neustupny priatel (číslo príspevku 113.572, zo dňa 31.10.2006. videné 405x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 113572: Mila Erika pripajam sa k ostatnym svojim nazorom. Myslim si ze v tvojom srdiecku uz davno neni laska, mozno si to len myslis. Podla mna je to zavislost od muza, ktoreho si kedysi milovala, zvyk, ci strach zo samoty. Ja ako mnohe z nas som prezivala podobny vztah. Teraz mam 34, vtedy som mala 20 a chodila som s podobnym muzom,ktory vraj ma velmi lubil. Bol odo mna o 10 rokov starsi, tak vedel ako na to ako ma obalamutit. Zacala som s nim chodit ked som mala 17. Ludia ho moc nemali radi, lebo bol velmi arogantny, len ku mne bol laskavy, vnimavy a to mne mladej hlupani imponovalo....Vzali sme sa ked som mala 19 aj z dovodo toho ze som chcela po skole vypadnut z domu. Mala a mam velmi prisneho otca....tak preto. Ani nie po dvoch mesiacoch po svadbe som dostala prvu bitku....no a potom nasledoval moj plac, nestastie vycitky...a uzmierovanie....a rovnako ako u vas....mohla som si za to sama...ja som to pokaslala atd atd. Hadky, bitky sa opakovali a ja som ho stale milovala....no nebola to laska.....bola som od neho zavisla...myslela som si ze uz si nikdy nenajdem nikoho ineho, bala som sa ostat sama, naviac byvali sme v Brne, tak som bola rovnako ako ty SAMA. Vydrzala som to takto rok..kym ma tak nezmlatil ze som to uz nevydrzala a zavolala som mame a priznala som sa ako zijeme. Ona sa zbalila a druhy den prisla po mna. Sli sme domov....ale...bola som tehotna. Mily....nemozem ani vyslovit jeho meno....sa pristahoval za mnou na Slovensko.Chvilu sa choval slusne...naozaj chvilu. Bola som v 5 mesiaci, ked som si zlomila prsty na ruke lebo som spadla,ked som od neho utekala, lebo ma chcel udriet a to najhorsie prislo 3 tyzdne pred porodom. Udrel ma, spadla som....a dietatko vo mne umrelo.Bol koniec. Rozisli sme sa.Bolo to hrozne. Dnes rozmyslam, ako som to mohla...zaroven chapem. Mala som strach zo samoty, neverila som si, bala som sa klebiet....to viete 20 rocna a uz rozvedena...tak som sa radsej nechala nicit.Az kym prislo to najhorsie. Vtedy som prisla skoro aj ja o zivot.Vykrvacala som, vdaka doktorom som prezila, poznacena na cely zivot. Erika prosim ta vzpamataj sa a odid....nie na chvilu. Navzdy. Zbal sa a odid....nedopusti aby sa ti stalo daco podobne, necakaj na zazrak, nestane sa.Mas pravo na novy zaciatok a novy zivot. Nevadi ze to mas k rodicom 200 km, ani tak dialka ta nemoze zastavit v zacati noveho zivota. Verim ze tam niekde mozno ani nie daleko od teba zije niekto kto na teba caka a bude si ta vazit a milovat ta.Tes sa na to, na novu lasku, zas prezijes nieco pekne, prve poznavanie sa, dotyky, rande... Drzim palce