Autor otázky: Regina
partnerstvo bez sexu
(číslo príspevku 11.303, zo dňa 06.09.2002. videné 360x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 11303:
Tusim, ake rady asi dostanem,napriek tomu dufam,ze niekto rozsiri moj obzor o nejaku novu mylsienku.
Mam 24 rokov a priatela,ktoreho poznam uz dlhe roky.Nas vztah sa uz raz rozpadol,nedokazali sme sa vsak od seba odputat a po niekolkych mesiacoch sme sa dali opat dokopy.Rozisli sme sa koli tomu,ze ma nepritahuje.Mavali sme spolu sex,spociatku to bolo pre mna aj vzrusujuce,neskor som vsak nadobudla presvedcenie,ze len z dovodu,ze to bolo cosi nove a nepoznane.Pritom bol vzdy uzasny sex.partner v tom zmysle,ze mi plne prejavoval svoju lasku,bol nezny,laskyplny,aj vasnivy.Ked som ho spoznala,spociatku ma vobec nepritahoval,slo to az z casom a takisto casom ta pritazlivost uplne vyprchala.Vytvorili sme si vsak nadherny vztah zalozeny na dovere a uprimnosti,sme si strasne blizky.Som dost koplikovana povaha,velmi,velmi narocna.Partner je zatial jediny muz na svete,ktory splna moje poziadavky,vobec sa nehadame,vedela by som si s nim predstavit zivot.Asi skor uvazujem rozumovo do buducnosti,pretoze nechcem mat manzelstvo plne hadok ako moji rodicia.
Bohuzial vsak nas vztah je viac menej priatelsky,odkedy sme 2.x spolu,nemali sme spolu vobec sex a je to uz par mesiacov.Partnera to velmi ubija,co chapem,napriek tomu ma lubi a nedokaze sa rozist,aj ja ho v srdci velmi lubim,nie je to vsak taka bezna partnerska laska,skor neuveritelna blizkost a naviazanost jeden na druheho.
Som na svoj vek tiez dost nesamostatna a velmi potrebujem muzovi plne doverovat a opriet sa onho,co mi moj partner umoznuje v plnej miere,pretoze nema typicky muzsku povahu.Je nesmierne dobry, chapavy, tolerantny, inteligentny, sikovny,starostlivy,spolahlivy,poriadkumilovny,velmi,velmi mudry,pre toto vsetko je aj medzi ludmi v sukromi i v povolani, ktore vykonava,uznavany, nie je to moj obmedzeny pohlad na vec.
Toto vsetko ja od partnera ocakavam a tuzim po takomto partnerovi,to sa vsak dost "bije" s pritazlivostou-potrebujem sa o partnera stale usilovat,mat pocit,ze mi je vzacny,asi tak 90 %istoty a 10% neistoty.Pritahuje ma jednoducho nieco typicky muzske.
Bojim sa,ze ak sa rozideme a ja nenajdem vhodneho partnera do zivota,budem strasne lutovat tento krok a zavidiet jeho nasledujucej partnerke,ktora ho dokaze urobit stastnou v plnej miere.
Mozno to,co pisem vyznieva dost egoisticky,urcite v mnohom myslim na vlastne stastie,chcela som vsak vykreslit co najpresnejsie svoj pohlad na vec a svoje pocity.Je mi uprimne velmi luto,ze nedokazem partnerovi opatovat lasku,aku mi dava on a netuzim po nom tak, ako on po mne.Ak ma pri mne trpiet,nechcem mu ublizovat.