Autor otázky: maja
oklamana rodinou
(číslo príspevku 112.880, zo dňa 25.10.2006. videné 478x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 112880:
Dobry den. Moj problem nie je ani tak o zdravi, ale skor o psychike, rodine a vztahoch. Rada by som poznala vas nazor na to, mozno aj nazor odbornika ako dalej.
Vyrastla som na dedine nedaleko mesta v rodinnom dome. Po strednej skole som odisla do Ke na vysoku skolu, spoznala sa s manzelom, vzali sme sa a zostali tam byvat. Lenze iba v prenajatom byte, kedze obaja nie sme z velmi bohatych rodin, vlastny byt sme si nemohli dovolit. Po case sa nam narodila dcerka a vsetko bolo super. Lenze rozhodli sme sa, ze chceme aj druhe dieta a to nasledne za prvym. Zostala som znova tehotna. Dostali sme ponuku od mojej babky, ktora bola sama a byvala v mojej rodnej ddine, aby sme prisli k nej, doopatrovali ju, necha nam vraj jej dom. Podotykam, ze ked zomrel dedko, delilo sa dedicstvo medzi babku a jej deti, teda aj moju mamu.Bolo to dohodnute tak, ze mama a babka mi svoj podiel daju, jeden ujo tiez a druheho vyplatime. Zdalo sa nam to ako celkom rozumne riesenie.
pristahovali sme sa koncom oktobra pred dvoma rokmi. Sucasne sme zacali vybavovat stavebne sporenie, aby sme dom opravili, bol uz stary, potreboval rekonstrukciu. Ja som bola v 6. mesiaci tehotenstva. len co sme dosli , zacal teror. Nic nesmieme vyhodit, komandovala majstrov, nas a aj okolie. Bolo to par dni plnych stresu a nervov. Ja som to nevydrzala a predcasne porodila dcerku ani nie kilovu, musela som s nou na tri mesiace do nemocnice. Manzel zacal s rekonstrukciou, aby sme mali aspon kde hlavu sklonit do cisteho, kym dojdeme domov. a to bola velka chyba.stavebny uver nam schvalili, tak tu tie peniaze vrazil. kto vtedy myslel na to, ked sme bojovali o zivot dcerky , na prepis domu a kto by myslel na to, ze cloveka oklame vlastna rodina...teraz uz sme mudrejsi , ale je neskoro. ked sme dosli z nemocnice, tak to este len nastali galeje. nic som nevedela spravit, ani deti obliect, ani nakrmit, vsetko vedela najlepsie, vsetko chcela vediet, kam ideme, kedy prideme a pod. dohoda bola, ze ona zaplati inkaso a z nasich penazi budeme zit. uz je to uplne inak, inkaso je 8 tisic, dava tri tisicky, co je dost, ale po kolkych hadkach. a my popritom aj platime stavebny uver a sporenie. ja nie som velmi hadavy typ a manzel uz vobec nie, poviem si svoje a radsej som ticho. teraz je ta situacia, ze sa uz skoro dva roky nebavime, len cez zuby a ona odmieta prepis majetku alebo hoci len vratenie penazi, co sme tu dali. najhorsie je, ze hucka proti nam aj zvysok rodiny, aky sme na nu zli, nedame jej jest a pod. poradte co dalej? mame tu trpiet , kym nezomrie a potom vyplatit dedicom ovela vacsie peniaze, ani si netrufam odhadnut ake, ci odist a vsetko nechat tak. popritom platit prenajaty byt a uver za nieco, co uz ani nebudem uzivat? a popritom ja z toho vychadzam najhorsie, lebo ja som vraj nevdacna a pod. uz som zrela akurat tak pre psychiatra. vsetci sme uz podrazdeni, nervozni, mame medzi sebou s manzelom stale vacsie problemy, a to len kvoli babe.
dufam, ze ste to v zdravi docitali do konca. privitam kazdy nazor a postreh co dalej.