Odpovedal: Anna Re: ubližujú spolužiačke (číslo príspevku 112.202, zo dňa 20.10.2006. videné 812x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 112202: Odporúčam na triednickej hodine vyskúšať nasledujúce cvičenie: Máme na výber? „Bojíme sa, čo bude z dieťaťa zajtra a pritom zabúdame, že ono je niekým už dnes“ Stacia Tauscher Témy: Mier a násilie. Deti. Diskriminácia a xenofóbia. Stupeň náročnosti: 3 Veľkosť skupiny: 9-24 Čas: 90 minút Charakteristika: Je to cvičenie s hraním rolí zamerané na: Násilie medzi ľuďmi Šikanovanie Relevantné práva: Právo na slobodný a bezpečný život Právo na dôstojnosť a rovnaké zaobchádzanie Deti majú právo na ochranu pred ubližovaním (t.j. telesným aj duševným zneužívaním) Ciele: Rozvíjať vedomosti o prípadoch a dôsledkoch šikanovania a porozumieť im Preskúmať, ako by sa dalo zabrániť tomuto fenoménu Vyvolať pocit spolucítenia s obeťami šikanovania Potreby: Kópie scénok pre hranie rolí (jedna scénka pre každú skupinu) Jedna kópia hárku s „príbehmi o šikanovaní“ Príprava: Pripravte miestnosť tak, aby účastníci mali dostatočný priestor pre hranie rolí Pokyny: 1. Účastníkom vysvetlite podstatu a priebeh cvičenia. Vysvetli im, že budú pracovať v malých skupinách a pripravia si krátke scénky s tematikou šikanovania. 2. Ak uznáte za potrebné, pomocou krátkej burzy nápadov si overte, či každý chápe význam pojmu šikanovanie a vie, že k nemu môže dôjsť v ktorejkoľvek škole, v mládežníckych kluboch aj na pracoviskách. 3. Účastníkov rozdeľte do troch skupín a každej skupine prideľte jednu scénku. Dajte im 15 minút na prípravu a preskúšanie scénky. 4. Keď sú skupiny pripravené, požiadajte ich, aby rad radom predviedli svoje scénky. 5. Poznámky si nechajte až na koniec, keď všetky skupiny skončia svoje vystúpenia a účastníci sa opäť spoja do veľkej skupiny. Rozbor a vyhodnotenie: Začnite rozborom jednotlivých scénok. Kde ste získali námet na prípravu vašich scénok? Vychádzali ste z príbehov alebo filmov o šikanovaní, alebo z vlastných skúseností? Boli jednotlivé scénky realistické? V scénke č. 1 – čo z toho, čo odznelo, bolo konštruktívne, čiže prispelo k riešeniu situácie a ktoré veci skôr bránili vyriešeniu danej situácie? Čo sa týka scénky č. 2 - je ľahké úprimne a otvorene hovoriť s priateľom, ktorý sám šikanuje? Vo všeobecnosti, čo môže mať na situáciu pozitívny vplyv a aká taktika môže situáciu ešte zhoršiť? Čo sa týka scénky č. 3 - je ľahké úprimne a otvorene hovoriť s priateľom, ktorý je obeťou šikanovania? Ktorý spôsob riešenia situácie považujete za najvhodnejší a zároveň prijateľný aj pre samotnú obeť šikanovania? Teraz požiadajte troch účastníkov, aby prečítali jednotlivé „príbehy o šikanovaní“. Potom sa opýtajte, aké majú všeobecné pripomienky k „príbehom o šikanovaní“ a prejdite k rozhovoru o týchto prípadoch a o tom, ako by sa im dalo zabrániť. Čo si myslíte, aký je to pocit byť obeťou šikanovania? Môže za to samotná obeť šikanovania? Pokúšajú sa tí, ktorí šikanujú iných, svojim správaním niečo dokázať? Je šikanovanie formou násilia? Je šikanovanie o moci? Je šikanovanie záležitosťou, ktorej sa nedá vyhnúť? Ak máte kamarátov, ktorí sú obeťou šikanovania, myslíte si, že by ste to mali oznámiť nejakej úradnej osobe aj napriek tomu, že vám to kamarát oznámil dôverne? Aké sú najčastejšie predsudky voči ľuďom, ktorí sú obeťou šikanovania? Kto je zodpovedný za riešenie problematiky šikanovania? Rady pre školiteľov: Šikanovanie môže byť priame a nepriame. Za priame šikanovanie považujeme také správanie, keď niekomu nadávajú, zapárajú doňho, drgajú alebo ho poťahujú, udierajú ho alebo bijú či napádajú, keď mu berú alebo rozhadzujú tašku či iné veci, ak niekoho nútia dávať peniaze alebo iné osobné veci, keď niekoho napádajú alebo ho zastrašujú kvôli vierovyznaniu, farbe pleti, postihu alebo jeho zvykom. Za nepriame šikanovanie sa považuje správanie, keď niekto o niekom šíri klebety s cieľom dostať obeť do situácie vylúčenia zo spoločnosti, sociálnej izolácie. Takého správanie je väčšinou iniciované jedným alebo viacerými jednotlivcami proti konkrétnej obeti alebo obetiam. V oboch prípadoch, pri priamom aj nepriamom šikanovaní, je základným motívom fyzické a psychologické zastrašovanie, ktoré sa systematicky opakuje a vytvára pretrvávajúcu schému obťažovania a zneužívania. V prípade, že pracujete so svojpomocnou skupinou alebo v mládežníckom klube, na internáte či na pracovisku, môžete sa rozhodnúť jednotlivé scénky prispôsobiť konkrétnej situácii. Poinformujte sa o mladých ľuďoch vo vašej skupine a o ich prípadných osobných skúsenostiach so šikanovaním. Pri zohľadnení týchto skutočností vytvorte skupiny a prideľte im jednotlivé scény. Návrhy na pokračovanie: Zistite, či existujú nejaké miestne programy školenia rovesníkov (mladých dobrovoľníkov) v oblasti mediácie pri konfliktoch. Pozvite si hosťa na besedu a zvážte možnosť zavedenia systému mediátorov – sprostredkovateľov z radov rovesníkov - vo vašej škole, na internáte alebo klube. Ak máte záujem oboznámiť sa s príkladmi osvedčených praktík pre školenia rovesníkov, pozrite si „Projekt Peacemaker –v nemeckom Offenbachu, príklad sprostredkovania medzi rovesníkmi v školách“, časť 5.1 v publikácii Domino. Skupina možno bude mať záujem vypracovať politiku školy alebo organizácie proti šikanovaniu. Metóda vytvorenia politiky proti rasizmu opísaná v cvičení „Odpoveď na rasizmus“ je vhodná aj pri vytváraní politiky proti šikanovaniu. Môže sa stať, že skupina bude mať záujem pohovoriť si o tom, čo obdivujú na ľuďoch, ktorí sa postavia proti násilníkom. Alebo budú mať záujem hovoriť o iných ľuďoch, ktorých si vážia a obdivujú, a ktorí ich nejakým spôsobom inšpirovali. V takomto prípade môžete použiť cvičenie „Osobní hrdinovia“ vo vzdelávacom balíku Každý iný – všetci rovní. V „Príbehoch, ktoré rozprávali mladí ľudia“, časť 4 publikácie Domino, nájdete príbeh Gábora o tom, ako bol v škole šikanovaný za svoj židovský pôvod. Tento príbeh môžete použiť ako východisko diskusie o antisemitizme, alebo sa účastníkov opýtajte: „Čo by ste vy robili na jeho mieste?“ Ak skupina obľubuje hranie rolí a chcela by hlbšie preskúmať problematiku riešenia konfliktov, môžete pokračovať cvičením „Zahraj sa!“. Námety pre ďalšiu činnosť: Vyhľadajte skupinu alebo združenie, ktorá sa venuje riešeniu problematiky šikanovania vo vašej krajine a ponúknite im pomoc. Ak je vaša skupina mimoriadne kreatívna, navrhnite im, aby si napísali vlastné scenáre a zahrali ich ostatným. Účastníci si môžu taktiež zorganizovať a viesť debatu vo vlastnej škole alebo komunite zameranú na problematiku šikanovania. Spoločne s priateľmi si môžu v škole alebo vlastnej komunite vytvoriť skupinu, ktorá bude pomáhať mladým ľuďom, ktorí sú obeťou šikanovania. Pomôcky: Scénky pre hranie rolí Scénka č.1 Istý študent sa obracia na vedúcich predstaviteľov školy a pokúša sa im vysvetliť, že jedného z jeho spolužiakov šikanujú. Riaditeľ je autoritatívny človek verný svojim zásadám, ktorý si myslí, že dnes sa niekdajšie tradičné normy správania už až tak nedodržiavajú a vo všeobecnosti nemá príliš dobrú mienku a normách správania sa dnešných mladých ľudí. Triedny učiteľ nechce prevziať zodpovednosť za túto situáciu. Ostatní učitelia problém podceňujú a správanie sa násilníka nepovažujú za to, čím v skutočnosti je - za šikanovanie. Predstaviteľ miestnej samosprávy má isté obavy, ale je príliš zaneprázdnený a nemôže okamžite zasiahnuť. Scénka č. 2 Skupina študentov sa pokúša prehovoriť kamaráta, ktorý šikanuje mladšieho študenta. Scénka č. 3 Skupinka študentov sa zíde, aby sa porozprávali o kamarátovi, ktorého šikanuje skupina starších študentov. Chceli by svojmu kamarátovi pomôcť a preto rozoberajú všetky možné riešenia, ktorými by mu pomohli. Príbehy o šikanovaní Príbeh 1 Mám 12 rokov a nenávidím chodiť do školy, lebo ma tam nikto nemá rád. Je tam skupinka detí, ktorí mi neustále nadávajú, hovoria mi, že som škaredá a tučná a že by sa moji rodičia mali za mňa hanbiť. Ani moja najlepšia priateľka sa so mnou už nerozpráva a teraz sa kamaráti s niektorými deckami z tejto skupiny. Nenávidím ju. Cítim sa hrozne osamelá a bojím sa, že to, čo hovoria o mojich rodičoch, je pravda.“ Rosanna Príbeh 2 Tento rok som začala chodiť na novú vysokú školu a od prvého dňa som cítila, že niektoré dievčatá sa na mňa divne pozerajú. Potom som si uvedomila, že na mňa žiarlia, lebo väčšina chlapcov sa ku mne správala veľmi priateľsky. Teraz chcem prestúpiť na inú vysokú školu, lebo dostávam zastrašujúce odkazy. Dokonca aj doma ma obťažujú po telefóne. Niekoľkokrát mi dokonca ukradli učebnice. Minulý týždeň, keď som išla na toaletu, prišli za mnou tri dievčatá a kričali na mňa, ohrozovali ma nožom a povedali mi, aby som išla študovať niekam inam a nadávali mi do kuriev. Ja to už ďalej nevydržím. Bojím sa a som nahnevaná. Skúšala som o tom hovoriť s rektorkou, ale tá nevenovala môjmu problému príliš veľkú pozornosť. Neviem, čo mám robiť.“ Lisbeth Príbeh č. 3 Môj najlepší priateľ mi povedal, že ho obťažujú študenti z našej školy. Keďže som mu chcel pomôcť, rozhodol som sa, že za nimi pôjdem a pohovorím si s nimi. Keď som to však urobil, začali obťažovať aj mňa. Teraz nás šikanujú obidvoch: zosmiešňujú nás, robia si z nás nechutné žarty a vyhrážajú sa nám, že nás zbijú. Obaja sme sa rozhodli, že budeme o tom celom mlčať, lebo sa bojíme, že ak o tom niekomu povieme, bude to ešte horšie.“ Andrey 4. jún – Medzinárodný deň nevinných detských obetí násilia