Odpovedal: KM
Re: dieťa po 30 tke
(číslo príspevku 112.165, zo dňa 20.10.2006. videné 566x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok
 

Text príspevku číslo 112165:
Milá IR.
Mám 37 rokov, tri deti / 15,11,8/ s manželom sme tri roky spolu nežili , lebo to neklapalo. Tak som bola na všetko sama. Zvládla som to vďaka svojej húževnatosti a obrovskej chuti žiť . Našla som si skvelú prácu, že som finančne utiahla všetko dokonca i dovolenku. / nezarábam milióny, ale pri všetkej skromnosti a rozumnom rozpočte a plánovaní sa dá aj nemožné /
Pred dvoma rokmi som zostala s manželom tehotná, ale nepovedala som mu to a podstúpila som zákrok, bez výčitiek . Po roku som zostala opäťtehotná / s manželom/. Mala som obrovskú dilemu či sa vzdať pohodlného života a finančnej nezávislosti /* pri manželovi sme boli často bez peňazí / a opäť vhupnúť do spolužitia a neistoty ako to bude, alebo zabiť dieťa / druhý krát / a naďalej si spokojne žiť. Bojovali sme aj s manželom / on vedel, že mi je samej lepšie /takmer dva mesiace či si dieťa nechám, alebo nie. Nenávidela som sama seba, že som sa viac nechránila a pod. výčitky. Nakoniec sme sa dohodli na potrate. Bodka a prestali sme o tom hovoriť. Keď sa mi to uležalo v hlave ako konečné rozhodnutie premohol ma ukrutný pocit , ktorý neviem definovať. Bola to zmes skľúčenosti, podriadenia sa situácii, zúfalstva a starchu. Vtedy som si uvedomila toto. Čo sa má stať sa stane aj keby si sto krát utiekla ! Možno je to šanca na zmenu života, prehodnotenie života, nádej...... Kdesi som počula, že dieťa je VŽDY požehnaním !!!! Možno práve to ktoré teraz čakáš ti bude v starobe oporou, radosťou a jedinou blízkou dušou. Podľa toho čo píšeš si myslým, že si smutná a sama i napriek tomu, že máš milenca. V podstate si sama. Ak si toto dieťa nenecháš, bude všetko zdanlivo opäť v poriadku, ale dokedy ? Pokým sa s milencom nerozídeš ? Potom budeš hľadať iného a iného . Ak nenatrafíš na " Pána úžasného " bude to takto pokračovať až pokým nezostarneš a nakoniec aj tak zostaneš sama . Tvoje dve deti z hniezda vyletia a možno aj za hraniece krajiny a ty zostaneš využitá, opustená a až potom ťa začné znepokojovať myšlienky, čo si mohla v živote urobiť inak, aby si teraz nebola taká aopustená.
IR, tento scenár sa preháňal v mojej hlave , keď som bola v tvojej situácii a len ti ho tlmočím. Neradím Ti čo máš spraviť, to sa musíš rozhodnúť sama.Vyjadrujem len svoj názor. Si zrelá žena a držím Ti palce . Ničoho sa však neboj ! Veľa vecí v živote, ktoré sa zo začiatku javili ako neprekonateľný problém sa neskôr ukázali ako úžasný dar. Je to ako skúška ktorej ak sa nezľakneš a budeš si veriť získaš víťazstvo.