Autor otázky: Baka
|
Nenávidím manžela
(číslo príspevku 111.919,
zo dňa 18.10.2006.
videné 632x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 111919:
Nenávidím môjho manžela za to, že i napriek mojim prosbám nedokáže nechodiť na pivo / pribl. 2 - 3x do týždňa./
Nemusí nakupovať, nepomáha mi s deťmi / čakáme štvrté /. Takmer všetko si dokážem zabezpečiť a zoprganizovať sama. Takže on chodí len do práce. Je pravda, že prichádza domov o 20,00 h. Úplne mi stačí ak príde večer domov a je s nami. Samozrejme ak potrebujem niečo pomôcť tak pomôže, hlavne v kuchyni.
Prečo mi to pivo tak vadí ? KeĎ som bola na MD / 6 rokov/ mali sme fin. problémy. Môj manžel problémy ťažko znáša a radšej uniká. Tak to riešil i vtedy. Chodil na pivo. Prichádzal domov neskoro v noci, niekedy nad ránom. Nebol opitý, nerobil zle. Len zakaždým keď on bol na pive, ja som nemohla spať, nervy som mala na prasknutie , bolievalo ma brucho, sledovala som hodinky , sekundy a čakala. On potom prišiel a v izbe kde som " spala " zasvietil a vypytoval sa čo jejesť a podobné hlúposti, alebo chcel riešiť naše problémy aj keď bolo dve hodiny po pol noci. Veľmi ma tým zraňoval. Potom sme rok boli odlúčení a teraz sme opäť spolu. Pol roka sa snažil a teraz opäť začal s chdením na pivo. Vie o tom ako veľmi zlôe to znášam a privádza ma to do histérie, no napriek tomu ma ignoruje . Nenávidím ho za to!!! Keby išiel na pivo a za hodinu dve sa vráti domov tak by som to dokázala prepáčiť, ale nočné prícjody už asi nezvládnem. Je to jatrenie nezahojených rán a neviem čo stým. Viem, že mnohé ženy sa nad tým povznesú a povedia, že pokiaľ nie je opitý a nebije nás a pod. tak sa na to treba povzniesť. Ale nejde to. Nedokážem to. Nedokáže to moje vnútro. A tak sa opäť vzďaľujeme a neviem čo s tým ? Budem rada ak sa vyjadria i muži, ako oni vnímajú tento problém z ich pohľadu. Mám totiž pocit, že ja som " ťažný kôň a manžel sedí na vlečke a ešte nohamy brzdí. A samozrejme len odomňa sa očakáva, že všetko znesiem, odpustím , prežijem. A čo on ?
|
|
|