Autor otázky: Jana
|
Nechuť existovať
(číslo príspevku 111.897,
zo dňa 18.10.2006.
videné 680x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 111897:
Ja mam len jednu otázk prečo nemám chuť ráno vstávať a vôbec žiť ked doma mam dve zdravé deti jedno 4-ročné druhé 2-mesačné, nenávidím samu seba svoj život. S manželom to bolo kedysi nadherné, milovali sme sa a smiali. Potom nastúpil do práce mimo domu chodil domov raz za mesiac potom odišiel na polroka do Iraku. Ja som sa naučila žiť sama a on potom nasptúpil do práce blízko domu je doma každý den len ked ma službu ale je na cvičeí tak ho niet. A mne to vyhovuje. KOmunkácia bola na bode mrazu všetky problémy som sa naučila riešiť sama ked bol preč a v noci pre ne už ani nespím. Nemám chuť ani s nikým komunikovať najradšej by som sa zavrela niekam medzi štyri steny úplne sama úplne izolovaná od sveta a udusiť sa sama v sebe. Všetko čo robím robím len ako naprogramovany robot a nič ma už neteší. Ked malá plače vytáča ma to donepríčetnosti prestávam sa ovládať a často vybuchnem hoci sa len niekto na mna pozrie. CHcem sa znovať tešiť znova sa smiať byť šťastná a všetko zvládať tak ako kedysi s úsmevom a s lahkostou. ALe neviem či to niekedy dokážem vo mne je momentálne tak prázdno cítim len úzkosť. MOžno majú všetci pravdu možno je chyba vo mne možno som ja tá zlá ktorá je príčinou rozpadu manželstva ale prečo? Pretože som sa naučila všetko zvládať sama? A vlastne ani to nie, už nezvládam nič. ASi som veľa ľudí sklamala ale co mam robiť ak nemám síl bojovať ďalej?
|
|
|