Autor otázky: Ada
Čakanie ma privádza do zúfalstva :(
(číslo príspevku 111.460, zo dňa 13.10.2006. videné 580x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 111460:
Prosim Vas, chcem sa opytat...Mam taky problem...Neviem cim to je a preco to tak je, ale zistila som ze mam velky strach z chorob. Ale ani nie tak z toho, ze ju dostanem, ale skor z toho ze ju uz mam. Naozaj staci malickost, ktora sa udeje v mojom tele a ja uz sa vidim na smrtelnej posteli. Teda aby som to upresnila, ide o take veci, ako napr. ked ma napr. rozboli brucho a neprejde to hned po navsteve WC /pritom casto ide napr. iba o plyny/ az o pol hodinku, tak uz sa bojim, ci nemam nejaku akutnu brusnu prihodu. Ked sa mi polepsi, tak si potom nadavam, ze aka som hlupa, ze tak hned panikarim. Alebo teraz...Mala som na krku malu zvacsenu uzlinku cca asi mesiac...nic sa s nou nedialo, ale pred tyzdnom sa mi vedla urobila dalsia – vacsia – tak som pre istotu isla k lekarke. Ta zistila ze mam zapalene hrdlo, hoci ma ani neboli /mozno zaboli iba 1x za den/, ani neskriabe, ani nekaslem a nasadila mi antibiotika. Povedala ze tych uzlin by sa nebala, ze je to najskor z toho hrdla. Ale aj tak mam po skonceni liecby ist na vytery a na krvne testy – pre istotu. Ale ja mam aj tak strach, ze by mohlo ist o lymfom. Hned ako som si nasla tu uzlinu, som si nastudovala o tejto chorobe nejake info a tam som sa dozvedela ze sa moze prejavovat takto nenapadne. Teraz beriem antibiotika iba 2 den a cakam ci sa tie uzliny zmensia. Zatial sa ale iba tazko sustredim, busi mi srdce, tazko sa mi dycha a v hlave sa mi prehrava tej najhorsi scenar. Snazim sa vsugerovat si, ze to je ok, ale je to silnejsie ako ja. Pokojna budem, az ked budem vediet vysledky testov. Nech su uz akekolvek, ale aspon budem vediet na com som. Toto cakanie / a vseobecne akekolvek, nech sa jedna o hocico /ma muci. Viete mi niekto poradit ako sa s tymto problemom vyrovnat? Chodim do prace a mam aj ine aktivity, ale tieto myslienky mi zvazuju ruky aj rozum:o/
Viem ze ma najskor poslete k psychiatrovi, aby mi predpisal lieky. Ale ja nemam taketo stavy casto. Nezaoberam sa denno denne tym, ci sa mi nieco stane. Mavam to iba ked mam nejaky zdravotny problem. Vtedy sa o seba bojim. Preto by som chcela vediet, ako sa to da riesit aj bez liekov.
Pomohli by mi nejake rady od tych, ktori s tym maju vlastne skusenosti. Dakujem vam.