Autor otázky: henrieta
|
Osamelosť či egoizmus?
(číslo príspevku 111.310,
zo dňa 11.10.2006.
videné 359x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 111310:
Dobrý deň.Moj problém je skor psychologického charakteru.Mám velmi dobrú kamarátku.Iste,ak kopu známych,ale kamarátku,ktorá o mne vedela všetko len jednu.Pred 2 mesiacmi si našla priatela a od tej doby na mna nemá čas.Znie vám to iste fádne,áno..stáva sa to často..avšak ja sa cítim zneužitá a v rozpore,pretože ked bola bez priatela,vídali sme sa skoro kazdý den..chodili sme športovat a tak..mám i dcéru,ktorá ju zbožnuje a i kvoli nej je mi to lúto..ja priatela nemám ,hoci by som rada..musím úprimne priznat,že jej kvitnúci vztah trošku závidím,lebo i mne chýba láska,ale zároven jej prajem,aby bola štastná.Nič jej nevyčítam,lebo viem,že kazdý má právo kráčat vlastnou cestou..no už sa neraz stalo,že jej vztah krachol a ja som bola po ruke...ako dobrá kamoška.radšej po práci uteká domov,aby večer mohla byt s priatelom a o spoločných posedeniach,či športu,na ktorý ma kedysi ona sama zlanárila...nemože byt ani reči.Možno som trochu sobec,ale aj hrdá,lebo jej to nevyčítam,hladám iné aktivity...spoločné akcie spolu s ním moc nerobíme,lebo mám pocit,že tak trochu žiarli..i ked niet dovodu...i ked bolo problémom,že jej bývalý patner sa vyjadril,že by ma chcel do trojky.To je pre mna neprípustné a to ona vie.V čom vlastne chcem poradit? Ako to prežit a nestratit kamarátku?
|
|
|