Odpovedal: gabika Re: Žeby vyhasínanie? (číslo príspevku 110.332, zo dňa 01.10.2006. videné 757x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 110332: Danka, možno to neviem tak posúdiť, ale pripadá mi to ako zlatá klietka. Hoci máte všetko, resp. ste zabezpečená, môžete chodiť kam chcete, nie je to, to čo chcete. Milé slová, objatia , spoločný večer, niekam si výjsť, pochvala snáď chýba viac. Ja tiež celkom dobre zarábam, manžel sa stará, hoci nedáva na deti, ostatné máme zabezpečené. Ale spôsob akým to robí je možno horší, ako keby som dostávala výživné a nikto ma nekontroloval, nekritizoval ani nič. A čo sa týka detí, neviem aké staré sú. Pokiaľ sú už väščie, kľudne im môžete niečo o ockovi z vášho pohľadu. Myslím, že aj malé dieťa si všimne, že sa na seba nepozeráte zamilovane, resp. že niečo neklape. Dieťa vycíti ešte skôr ako vy, že nie je niečo v poriadku. Môj trojročný syn prišiel za manželom, keď ležal na gauči a spýtal sa ho: Prečo ocko kričíš na mamku? Len tak, hoci to bol z tých lepších dní. A manžel na mňa nekričí doslova, že vrieska, sú to len vety. A to dieťa to vidí, hoci sa tvárite, že sa nič nedeje. Skúste, ako vám radili, trochu ukázať ocka aj z horšej stránky, veď deti ho budú ľúbiť hoci by bol neviem aký. Reakcie na príspevok: Re: Žeby vyhasínanie? (613x, ada, zo dňa 2006-10-01)