Autor otázky: Lenka
Pristup k druhemu IVF - ET
(číslo príspevku 108.187, zo dňa 09.09.2006. videné 607x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 108187:
Dobry den, neziadam nazor lekara, skor zien, ktore to prezili, pripadne psychologa. Som jeden den po transfere embryii pri druhom IVF (pri prvom som 2x absolvovala transfer, ostatne embrya neprezili rozmrazenie.)
Som vsak prekvapena sama zo seba uz mam aj strach ze manzel zbada moje zmatky, ktore mam v hlave.
Pri prvom IVF som po oboch transferoch lezala s nohami vylozenymi hore minimalne 4 dni, este som tak aj spavala, pod nohami som mala naskladane deky, chodila som opatrne, nedajboze si cupnut, s embryami som sa rozpravala, prehovarala som ich aby sa uchytili, ze po nich tuzime a podobne. Oba vsak boli neuspesne a ja som kazdy jeden oplakala.
Po tomto transfere, aj ked som sa nan tesila som sama zo seba prekvapena. Vcera rozvno z transferu som isla do obchodu, nie domov a vylozit nohy, absolutne som nelezala cely den, nic tazke sice nedviham ale celkovo mam v hlave chaos. Mam pocit akoby mi to bolo jedno, nerozpravam sa s nimi, mozno im obcas nieco poviem, ked si spomeniem, chvilkami dokonca aj zabudam, ze som cerstvo po transfere. Ono to je mozno aj v poriadku ale co je horsie chvilkami mavam normalne vycitky svedomia, ze mi na nich nezalezi, dokonca ma parkrat napadlo, ze ak to aj nevyjde, nic sa nestane. Stalo nas to kopu penazi, kopu energie a mne to zrazu zacalo byt vsetko jedno a ja sa sama nemozem ani vyrovnat s mojim pristupom, nedokazem ho vsak zmenit a mam k tomu aj vycitky svedomia. Bojim sa aby si nevsimol manzel, ze mi je to v podstate jedno.
Na druhej strane mam chvilkami pocit ze to aj tak nevyjde (a napadne ma, ze dalsie ivf mozeme absolvovat o pol roka) a myknem plecami, potom zase ze ano a poviem si: noaco. A tak stale dookola. Mam v hlave strasny zmatok, neviem co si o sebe mam mysliet a mozno by m potesilo ze niektora z vas ten chaos v hlave zazila, pripadne z coho to moze vznikat. Ide mi o moj pristup, nasledne vycitky svedomia a to, ze mi je to v podstate jedno (neviem vsak ci mi to bude jedno aj v pripade negativity testu).
Moze to byt tym ze sa nejak podvedome bojim sklamania? Alebo hormonalnymi zmenami po stimulacii? Alebo to mam prestat riesit? Viac riesim totiz ten chaos v hlave nez to, ci sa nam ivf podari alebo nie.
Mozno sa vam to bude zdat banalne ale ja som takyto chaos mala v hlave naposledy v puberte a dost ma to trapi :-(
Dakujem vsetkych co sa ma aspon poznazia pochopit.