Autor otázky: Táňa
|
Detský psychológ?
(číslo príspevku 10.771,
zo dňa 18.08.2002.
videné 174x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 10771:
Mám 13,5ročného syna Adama.Povahou je skôr introvert,rád je sám,ale ako pravý Baran má vodcovské sklony-napriek tomu,že je medzi rovesníkmi skôr najnižší.Tento rok po tretí krát išiel so sestrou do detského tábora.Hneď prvý deň začali telefonáty(s plačom)že mu je smutno za nami(rodičmi).Riešili sme to po telefóne s vedúcimi,ale po 4 dňoch sme to spoločne vzdali a išli sme pre neho.Celú cestu domov preplakal:príčina-chlapci sa dohodli a prišli na tento termín z predchádzajúcich táborov,odmietali sa s ním i rozprávať,pri strave sedel sám,nikto si nechcel k nemu prisadnúť,ísť sa s ním sprchovať,poznámky typu"s malými sa nebavíme"atď.Naozaj prišiel domov dosť ranený,nemohol v noci zaspať,ráno bol už o 5hod hore,hľadal príčinu v sebe.Bola som zo začiatku(keď bol v tábore)nahnevaná,ale keď sa vrátil a videla som ho celého uboleného a trochu sa upokojil, tak sme to spolu celé prebrali.Záver z celého:smútok za nami by zvládol,ale bez kamarátov a stále sám nedokázal zostať.Teraz som ho na víkend poslala k našim známym,ktorí majú troch synov a rozumie si s nimi.Ale zase sa to opakuje!Hneď v prvý deň telefonáty s plačom ,že to zase naňho prišlo a je mu smutno.Na jednej strane sa naňho hnevám a snažím sa mu povedať ,že v živote sa nebude dať odísť z každej "nepríjemnej" situácie,ale na druhej strane si hovorím, aby som mu neublížila-nebolo by lepšie navštíviť s ním psychológa?U nás doma je všetko v poriadku,nemá sa prečo báť odísť a vrátiť sa.
|
|
|