Odpovedal: Laura Re: bojím sa duchov... (číslo príspevku 107.172, zo dňa 28.08.2006. videné 674x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 107172: Ahoj Terezka, aj mne sa stalo, že som videla biele postavy u nás doma na chodbe, raz večer, ked sme zaspávali a ten najväčší neveriaci Tomáš, môj manžel, ich asi videl tiež, lebo okamžite vyskočil z postele k vypínaču, aby zasvietil svetlo. Bol obyčajný pokojný večer, už sme zaspávali a odrazu som tam zbadala biele postavy, viac ich bolo. A nikdy predtým, ani potom som ich nevidela. Vždy som si hovorila, že žiadnych mŕtvych nechcem vidieť, čo mi zomreli, ale vždy som sa aj modlila za ich duše - svoje modlitbičky, lebo ja nie som nejaká veriaca a neviem ani otčenáš. Ale niečo také asi medzi nebom a zemou existuje. A minule, teda po rokoch, čo už bývame v dome, mojej dcére hovorím, že viem, že bola hore, lebo stála pri dverách a asi chcela si ísť ľahnúť ku nám do postele v noci, ona sa sem tam bojí a príde ku nám. A ona že ale nebola hore,tak to ma dosť prekvapilo. Ani som ďalej nepokračovala, len som sa zasmiala, aby sa dcérka nebála. A pred rokom ma vyrušil zvonku zvuk vtáka, ktorého som nikdy nepočula, iba ak vo filmoch. Otvorím okno a vidím bielu sovu na elektrickom stĺpe. Aj manžel sa bol pozrieť. Kde sa tam vzala? A o polhodinu prišla dcéra, že jej kamarátke zomrel pred hodinou dedko, čo býval na našej ulici. To sú také možno náhody? Možno predstavy? V každom prípade tiež nemám odvahu na zisťovanie tohto tajomna a radšej sa pomodlím a najspokojnejšia som tiež len vtedy, keď pri mne leží a pekne spinká môj manžel. Možno najdôležitejší je ten vnútorný pocit, nechcem vidieť duchov. Ale možno to nie vždy pomáha, keď sa oni rozhodnú. Prajem ti pekné a pokojné noci. A tiež počúvam pri zaspávaní rádio. Všetko dobré.